Na šport podľa peoplemetrov

Každoročné zdvorilostné návštevy a lobing na rezorte školstva, prípadne osobné športové preferencie ministrov by mali dostať od tohto roka stop pri prideľovaní štátnych dotácií na šport. Končiaci šéf ministerstva Eugen Jurzyca v minulom roku zriadil tím expertov so zadaním nastaviť nový systém jasne stanovených kritérií, na základe ktorých by športovci a ich zväzy dostávali príspevok z približne 30 miliónov eur vyčlenených na šport ročne. Medzi hlavné body, podľa ktorých sa po novom určuje výška dotácie, zaradili tvorcovia reformy popularitu meranú na základe peoplemetrov, prieskumov verejnej mienky a monitoringu médií. Viacerí športoví funkcionári sa proti reforme postavili krátko po vyhlásení výzvy na prideľovanie príspevkov, ktorá vychádza už z nových pravidiel. Keď vyšlo najavo, kto by dostal po novom menej a kto viac.

Ťažká matematika
Pri prehľade kritérií sa žiadateľom o dotácie z radov športovcov môže na pár sekúnd zakrútiť hlava. Reformátori systému financovania – futbalový hráčsky agent Jozef Tokoš, konzultant a člen MESA 10 Ján Marušinec, tréner Ján Filc, sekretár Slovenského tenisového zväzu Igor Moška a športový manažér z Teamu Slovakia Richard Galovič - zostavili komplikované matematické vzorce, tabuľky a zoznamy popularity športov, na základe ktorých sa má od tohto roka vypočítavať dotácia. Dosiaľ sa výška príspevku v teórii určovala najmä podľa úspešnosti v súťažiach a súboru nejednotných kritérií. V praxi však nakoniec prevládlo osobné čaro zástupcov športových zväzov pri rokovaniach na ministerstve školstva, myslia si autori reformy. Po novom úspech športovcov naďalej zohráva úlohu, no pre vypočítanie výsledného bodovania, od ktorého závisí hodnota dotácie, sa násobí aj popularitou športu vo verejnosti.

Kritikom nových pravidiel na čele s prezidentom Slovenského olympijského výboru Františkom Chmelárom a šéfom Konfederácie odborových zväzov Mariánom Kukumbergom sa práve to nepozdáva. Kritérium popularity sa dá podľa nich číselne iba ťažko vyjadriť. Na ministerstve sa o to predsa len pokúsili. Úspešnosť disciplín vo verejnosti zostavili podľa troch údajov. Medzinárodného prieskumu o sledovanosti športov v televízii podľa dát z peoplemetrov, domáceho reprezentatívneho prieskumu o popularite jednotlivých disciplín a monitoringu, podľa ktorého získajú viac bodov tie športové zväzy, ktoré sú častejšie spomínané v médiách. Neprekvapí, že najpopulárnejším športom na Slovensku je hokej, nasledovaný futbalom, plávaním, cyklistikou a tenisom.

Reformátori prisúdili popularite taký význam preto, aby sa zväzy snažili o rozmach svojho športu, a tak medzi sebou navzájom konkurovali v „boji“ o každoročné dotácie vo verejnosti, nie na chodbách ministerstva. Podporu športu chápe rezort zároveň ako reprezentáciu štátu, o ktorú sa bezvýznamné disciplíny a ich zväzy nepostarajú.

Priestor na zlepšenie
Športový odborár M. Kukumberg na tlačovej konferencii ako príklad negatívneho dosahu hodnotenia na základe monitoringu uviedol mediálne atraktívne roztržky medzi športovcami. „Britský boxer Chisora nedávno prefackal jedného Klička, druhého opľul. Hneď toho boli plné médiá. Nie je zvrhlé, aby na základe takýchto správ dostal box pozitívne body?“ pýtal sa M. Kukumberg pred novinármi na tlačovke.

Okrem toho, že v slovenských podmienkach veľa takýchto škandálov beztak nie je (a dajú sa aj z prieskumu vyfiltrovať) reformný tím argumentuje aj nízkou váhou monitoringu v celkovom balíku veľkého počtu kritérií.

Že materiál o nových pravidlách bol pre športových funkcionárov v konečnom dôsledku tvrdý oriešok, potvrdilo napríklad nedávne vystúpenie šéfa olympijského výboru v Slovenskom rozhlase. Posudzovanie popularity kritizoval napríklad preto, že mal vychádzať z prieskumu z Francúzska (v skutočnosti sa robí už niekoľko rokov v 30 krajinách) a že v reprezentatívnom prieskume o popularite športov medzi Slovákmi bolo iba 88 Bratislavčanov. Pri približne tisícovej vzorke panela to pritom zodpovedá populácii hlavného mesta vo vzťahu k celej krajine. Ku konštruktívnejším výhradám patrí, že v zahraničných peoplemetrových dátach nefigurujú viaceré disciplíny, ktoré sa na Slovensku o peniaze uchádzajú. Zástupcovia ministerstva školstva priznávajú, že nový systém nie je dokonalý a môže sa ďalej vylaďovať. Napríklad skvalitnením prieskumu o popularite športov. Ten z minulej jesene sa pýtal okrem celkovej obľúbenosti tej-ktorej disciplíny aj na otázku, ktorý šport by respondenti podporili. Po hokeji vyšla ako druhá najčastejšia odpoveď turistika – koníček, ktorý uvádza ako svoj obľúbený nejeden účastník televíznych kvízov.

Obmedzený pokles
Aby sa žiadny športový zväz neocitol z roka na rok na pokraji zániku, reforma financovania počíta s päťročným prechodným obdobím. Počas neho výška prideleného príspevku môže medziročne klesnúť nanajvýš o 10 percent. Päť rokov je dostatočne dlhý čas na to, aby šéfovia zväzov popracovali na jednotlivých kritériách, myslí si športový manažér Richard Galovič. Snažiť by sa mali podľa neho predovšetkým o popularizáciu toho-ktorého športu u mladých.

Počet detí a mládeže je totiž tiež kritérium, podľa ktorého majú zväzy dostávať podporu od štátu. Reformátori sa tak chceli vyhnúť nafukovaniu zväzov ľuďmi, ktorí podporujú viaceré disciplíny. A zväzy by tak tiež mali byť motivované vychovávať k športu deti, spomedzi ktorých môžu vzísť budúci reprezentanti. Čo by malo byť podľa expertného tímu ministerstva jedným z hlavných cieľov štátnej podpory športu.

R. Galovič ako príklad uvádza streľ bu, ktorá má podľa nových pravidiel dostať menej ako dosiaľ. Šport by mohol podľa neho získať na popularite práve u mladých, ktorí zväzu môžu priniesť aj viac peňazí.

Skutočný problém
Skutočný medicinbal sváru medzi autormi reformy financovania športu a jej kritikmi pravdepodobne nie je nová filozofia pravidiel, ale čísla dotácií, ktoré na základe nich vyšli najavo po prepočítaní príspevkov na tento rok.

Kým v roku 2011 dostal najviac peňazí Slovenský zväz ľadového hokeja (2,74 mil. eur) a podľa nového systému si polepší o takmer 7 percent, tento rok by ho mal predbehnúť Slovenský futbalový zväz. Na jeho účet by malo putovať 3,04 milióna eur, čo je o dve tretiny viac ako za rok 2011. Viac než jedenapolnásobne by si tiež mal polepšiť Slovenský tenisový zväz a dvaapolnásobne zväz cyklistiky. Kritikom sa to nepáči aj preto, že medzi autormi reformy sú futbalový agent, tréner a šéf tenisového zväzu.

Oproti vlaňajšku dostanú menší príspevok napríklad volejbalisti, strelecký zväz či zväzy biatlonu a rýchlostnej kanoistiky. Príspevok v ich prípade klesne pre vopred stanovené obmedzenie medziročne o maximálnych desať percent.

Celkový dotačný balík ministerstva školstva na podporu športu sa tento rok oproti vlaňajšku pritom výrazne zvýšil – z 20,8 milióna eur na 30,4 milióna. Ministerstvo už rozdelilo zväzom na tento rok časť prostriedkov ešte bez použitia nového vzorca tak, že športové odvetvia dostali vo väčšine prípadov 90 percent dotácie z minulého roka. Na základe výzvy, ktorá sa končí tento piatok, sa zvyšné peniaze už podelia podľa popularity, podpory mládeže a všetkých ostatných kritérií z reformy. Aj keď sa kritici snažili lobovať aj u prezidenta Ivana Gašparoviča, ten napriek pochopeniu musel skonštatovať, že rozdeľovanie peňazí medzi športovcov nie je v jeho kompetencii.
 

©2007 - Názov spoločnosti, Všetky práva vyhradené