Projekt Viktória sa vracia
Zdroj: Šport, Róbert Kotian „Chcem dokončiť to, čo bolo v roku 2006 prerušené“, neskrýva svoj priamy ťah na bránu poradca ministra školstva, športový agent a právnik Jozef Tokoš. V roku 2005 totiž spolu s partnermi Eugenom Jurzycom (súčasný minister), Petrom Goliašom (INEKO) a Igorom Moškom (Slovenský tenisový zväz) pripravili projekt „Viktória – Rozvoj a popularizácia športu“. Pre predčasné voľby na jar 2006 sa tento projekt neuskutočnil, o päť rokov neskôr pôjde zrejme o jeho reprízu, prípadne remake.
S Ficovou vládou Jozef Tokoš vôbec nekomunikoval, ako asistent poslanca Ľuboša Micheľa (SDKÚ-DS) sa podieľal na príprave poslaneckého zákona o športe. Tento návrh vychádzal z projektu Viktória a bol doplnený o pasáže z návrhu zákona o športe od bývalého ministra školstva v druhej Dzurindovej vláde Martina Fronca (KDH). Ani spojenie dvoch koncepcií nebolo úspešné, návrh zákona o športe v parlamente neprešiel ani cez prvé čítanie.
TAKMER VŠETKO PRETRVALO
Dnes sa Viktória vracia ako základný stavebný materiál pre prípravu koncepcie reformy športu. „Takmer všetko z nej zostalo,“ hovorí Tokoš, „systémové zmeny, ktoré sú v nej uvedené, budú predmetom diskusií a úprav v najbližších týždňoch pri príprave strategickej koncepcie reformy športu.“ A hoci sa má koncepcia reformy dostať na verejnosť až koncom augusta a jej autori (už spomínaní Tokoš a Moška spolu s hokejovým trénerom Jánom Filcom a ekonómom Jánom Marušincom spolupracujú so sekciou športu na ministerstve školstva) považujú konkrétne odpovede na text koncepcie za predčasné, niektoré smery uvažovania sú zrejmé už dnes.
Jozef Tokoš a kolektív sa podieľajú aj na príprave materiálu o Národnom futbalovom štadióne a na príprave zákona o športe, alfou a omegou ich činnosti je však nová koncepcia športu. „Momentálne potrebujeme nový strategický dokument o športe, lebo predchádzajúci dokument „Národný program rozvoja športu“ sa skončil vlani a nič namiesto neho nemáme,“ hovorí Tokoš.
Hoci problémy športových zväzov a klubov nie sú v prioritnom zábere ministerstva a vlády Ivety Radičovej, aj podľa Tokoša sa mnohé problémy v športovom hnutí neriešili dlhé roky. Plány vlády v tomto volebnom období sú však diametrálne odlišné, sústredené na vlastné priority, zadefinovanie verejného záujmu, pohyb detí a mládeže a dosiahnutie úspechov reprezentácie a talentovanej mládeže.
PENIAZE, PENIAZE, PENIAZE...
Ani Tokošova skupina nemôže obísť jeden z kľúčových problémov športu na Slovensku – peniaze a ich nedostatok. Finančná situácia športových klubov a zväzov je vážna, navyše ju v tomto roku skomplikovalo pochybenie ministerstva, ktoré poslalo dotácie oneskorene. Navyše ani ľudia v sekcii športu na ministerstve školstva nevedia, koľko financií v skutočnosti plynie do športu čo i len z ústrednej úrovne riadenia štátu.
Obligátna „miliarda“ (v slovenských korunách) v kapitole ministerstva školstva je už roky takmer nemenná, okrem tohto zdroja je však šport dotovaný aj z ministerstva vnútra, obrany, úradu vlády, rezervy predsedníčky vlády, v minulosti aj splnomocnenca vlády pre šport. Šport v regiónoch by určite neprežil bez financií z miest, obcí či samosprávnych krajov, podnikateľov a iných priaznivcov športu nevynímajúc – aktuálny príklad trenčianskej Dukly je dostatočne výrečný (a financovanie talentovaných detí rodičmi je na samostatný článok)
.
Ani pri tomto konštatovaní nestráca Jozef Tokoš zo zreteľa to ústredné: „Naším cieľom po vykonaní zmien je, aby do športu išlo v najbližších rokoch za tejto vlády viac peňazí. Musí sa však uskutočniť nevyhnutná reforma vnútornej štruktúry rozpočtu a treba presadiť prioritné témy, ktoré sú vo verejnom záujme – a to je rozpohybovanie detí a mládeže a reprezentácia.“
Ani pri tomto konštatovaní nestráca Jozef Tokoš zo zreteľa to ústredné: „Naším cieľom po vykonaní zmien je, aby do športu išlo v najbližších rokoch za tejto vlády viac peňazí. Musí sa však uskutočniť nevyhnutná reforma vnútornej štruktúry rozpočtu a treba presadiť prioritné témy, ktoré sú vo verejnom záujme – a to je rozpohybovanie detí a mládeže a reprezentácia.“
Dodajme, že v štátnom rozpočte na tento rok je na národný program rozvoja športu vyčlenených 27 458 020 eur. V zákone roka sa ako Zámer uvádza - Optimálne podmienky pre rozvoj športu v rôznych formách a úrovniach a úspešná športová reprezentácia a propagácia Slovenskej republiky. A pod vybranými cieľmi je „motivovať čo najviac žiakov a študentov na základných, stredných a vysokých školách k pravidelnému pohybu a aktívnemu životnému štýlu organizovaním a podporou školských športových súťaží, podujatí a aktivít“.
PRIORITOU PRIORÍT POHYB MLÁDEŽE
O tom, že sa nič nemení na pôvodných základných cieľoch koncepcie reformy – pritiahnuť čo najviac detí a mládeže k športovaniu, dosiahnuť čo najviac medzinárodných úspechov a osvetou podporovať šport ako žiaduci druh zábavy a trávenia voľného času – vypovedá aj skutočnosť, že ako prvá má byť pripravená koncepcia rozvoja pohybových aktivít detí a mládeže, na ktorej sa momentálne intenzívne pracuje a má byť dokončená v najbližších týždňoch.
„Koncepcia rozvoja pohybových aktivít detí a mládeže, ako objednávka a zadanie od premiérky, je síce subtémou koncepcie reformy športu, ale je najdôležitejšou a všetko ostatné z nej vyplýva,“ konštatuje Tokoš a dodáva, že „práve rozpohybovanie detí a mládeže na hodinách telesnej výchovy a po vyučovaní je absolútnou prioritou ministerstva školstva a tejto vlády v oblasti športu.“
Chybou všetkých doterajších podobných dokumentov v oblasti športu podľa Tokoša bolo, že zachytávali veľmi širokú paletu problémov. Aj Národný program rozvoja športu prijatý za druhej Dzurindovej vlády v roku 2001 obsahoval témy a priority od A po Z, takže aj v závere samotného dokumentu sa nachádzala formulácia, že nebude reálne všetko vyriešiť a dokončiť. Prednosťou projektu Viktória potom podľa Tokoša bolo, že sa koncentroval na kľúčové témy, rozpohybovanie detí a mládeže, podmienky reprezentácie a talentovanej mládeže a na definovanie športu ako zábavy a žiaduceho trávenia voľného času. Priority súčasného programového vyhlásenia vlády sú takmer identické s týmito kľúčovými cieľmi Viktórie.
„Koncepcia rozvoja pohybových aktivít detí a mládeže, ako objednávka a zadanie od premiérky, je síce subtémou koncepcie reformy športu, ale je najdôležitejšou a všetko ostatné z nej vyplýva,“ konštatuje Tokoš a dodáva, že „práve rozpohybovanie detí a mládeže na hodinách telesnej výchovy a po vyučovaní je absolútnou prioritou ministerstva školstva a tejto vlády v oblasti športu.“
Chybou všetkých doterajších podobných dokumentov v oblasti športu podľa Tokoša bolo, že zachytávali veľmi širokú paletu problémov. Aj Národný program rozvoja športu prijatý za druhej Dzurindovej vlády v roku 2001 obsahoval témy a priority od A po Z, takže aj v závere samotného dokumentu sa nachádzala formulácia, že nebude reálne všetko vyriešiť a dokončiť. Prednosťou projektu Viktória potom podľa Tokoša bolo, že sa koncentroval na kľúčové témy, rozpohybovanie detí a mládeže, podmienky reprezentácie a talentovanej mládeže a na definovanie športu ako zábavy a žiaduceho trávenia voľného času. Priority súčasného programového vyhlásenia vlády sú takmer identické s týmito kľúčovými cieľmi Viktórie.
MASOVÝ ŠPORT, ŠPORT MLÁDEŽE
- všeobecne sa nevyužívajú možnosti hodín telesnej výchovy týždenne na ZŠ
- cca 30 percent žiakova sa pravidelne ospravedlňuje z hodín TV, pretože telesná výchova nie je klasifikovaný predmet
- znižuje sa úroveň a účinnosť hodín TV, ktoré neposkytujú pre žiakov a študentov dostatok podnetov k osvojeniu základných pohybových schopností a zručností
- učebné osnovy TV na ZŠ a SŠ sú zastarané a neúčinné
- odborný, personálny a materiálny potenciál škôl sa nevyužíva dostatočne pre športovanie mládeže, učitelia TV nie sú motivovaní a stimulovaní venovať sa žiakom aj v mimovyučovacom čase, prístupnosť detí, mládeže a verejnosti do objektov škôl a ich využitie pre šport po vyučovaní nie sú dostatočné
- technický stav športových objektov škôl a ich vybavenosť je nedostatočná
- telesná výchova na vysokých školách je nepovinná, väčšinou sa zrušili katedry telesnej výchovy, pritom študentské domovy stredných a vysokých škôl nie sú dostatočne vybavené pre športovanie študentov vo voľnom čase
- základný plavecký výcvik detí, resp. lyžiarsky výcvik žiakov sa zrušili a väčšinou sa nerealizujú
- obce sa väčšinou málo starajú alebo môžu starať o kvalitu života svojich obyvateľov z hľadiska vytvárania podmienok pre ich športovanie
- športové kluby nemajú záujem, resp. podmienky organizovať masové, rekreačné športovanie detí a verejnosti
- privátny sektor si zo športu vyberá len komerčne zaujímavé činnosti, kvalita výchovného procesu je tu často nízka, resp. až škodlivá (nekontrolovaná) a absentuje tu významná funkcia športu – sociálna integrácia
- národné organizácie, ktoré majú mať v portfóliu tzv. „šport pre všetkých“, sa mylne domnievajú, že sú rozhodujúcim článkom.
Zdroj: Šport v SR a podmienky jeho rozvoja, SOV
