Pacient potrebuje prvú pomoc
Zdroj: Šport, Róbert KotianDo konca roka by mala byť schválená reforma športu
Zvýšenie financií pre športové hnutie na budúci rok bude len mierne, dotácie by však nemali meškať ako v tomto roku. Koncepciu reformy športu, ktorá by mala byť hotová do konca augusta a schválená vládou do konca roka, budú spolu s pracovníkmi ministerstva pripravovať aj Jozef Tokoš (nový externý poradca ministra Eugena Jurzycu pre šport) spolu s expertným poradným tímom v zložení Igor Moška, Ján Filc a Ján Marušinec.
PACIENT POTREBUJE PRVÚ POMOC
Spokojnosť účastníkov s týmto stretnutím vychádza z miery očakávaní. „Moje očakávania sa splnili, lebo síce neskôr, ako sme všetci očakávali, po trištvrte roku sa minister vyjadril, čo chce v športe robiť a mne sa to jeho vystúpenie páčilo,“ povedal generálny sekretár tenisového zväzu Igor Moška.
Kritickejšie sa na adresu výsledkov tohto stretnutia vyjadrovali prezident Slovenského olympijského výboru (SOV) František Chmelár a prezident Konfederácie športových zväzov (KŠZ) a Slovenského združenia telesnej kultúry (SZTK) Marián Kukumberg. Ten síce privítal začatie dialógu na najvyššej úrovni, tiež si podobne ako minister myslí, že reformy v športe sú potrebné, ale akútnejší problém je dostať do športu viac financií.
„V tejto situácii ide v prvom rade o peniaze, lebo kým my nastavíme nejakú systémovú reformu, tak sa môže stať, že už nebude pre koho reformovať. Šport v tomto momente je veľmi prudko na kolenách. Reálnou skutočnosťou je, že kluby vystupujú zo súťaží, zanikajú, zo športu odchádzajú znechutení ľudia. Nikto nespochybňuje systémové zmeny, ale tento pacient potrebuje prvú pomoc.“
Problematické však je, kde ich nájsť a za akých podmienok. Minister Jurzyca priznal chybu pri tohtoročnom oneskorenom poslaní dotácií športovým zväzom a táto chyba by sa nemala opakovať: „Keď som sem prišiel, ani mi nenapadlo, že by športovci, ktorí potrebujú peniaze na tréning, ešte v máji ich nemali poslané. Financie budú riadené priamo mojou kanceláriou, aby sme to stihli do konca roka, aby sa nestalo, že v januári nebudú mať napríklad biatlonisti peniaze na súťaže.“
Šport by sa mal dostať na budúci rok medzi tri hlavné priority rezortu školstva lepšie financované ministerstvom financií. Veľa sme hovorili o tom, ako dostať do športu viac peňazí, hodnotil stretnutie Jurzyca, ktorý uprednostňuje pred financiami napríklad z hazardných hier peniaze zo štátneho rozpočtu a eurofondov, ktoré sú dobre kontrolovateľné a transparentné: „Idem do rokovaní s ministerstvom financií, ktoré nám umožňuje vyčleniť si tri priority a šport by mal byť na budúci rok jedna z nich. Malo by to byť viac ako obligátna miliarda, ale nebude to násobok.“
Dohoda s vládou je však jednoznačná, povedal po stretnutí Jurzyca, viac peňazí môže získať šport iba v prípade, že sa v ňom uskutočnia potrebné reformy. Za najkľúčovejšiu považuje otázku stratégie: „Pokiaľ chce šport viac peňazí, musí prichádzať s projektmi, ktoré presvedčia daňových platcov, že je dobré investovať do športu. Za také považujem najmä financovanie detských pohybových aktivít. Ak sa nám podarí dosiahnuť, aby deti aj počas vyučovania a po vyučovaní viac športovali, tak verím, že aj vláda i spoločnosť budú ochotné dlhodobo dávať viac peňazí na šport.“
Podľa Chmelára sa síce usilovali presvedčiť ministra o potrebe vyššieho rozpočtu, ale „ministrov záujem sa však dosť obmedzoval na to, aby rozdelenie financií do športu bolo seriózne, transparentné a spravodlivé. Sústreďoval sa na štátny retort, školy a dosť vynechával problematiku športového hnutia a športových klubov, z čoho mám dosť rozpačitý pocit.“
Igor Moška tiež presadzuje názor, aby do športu začali rásť financie, pretože kým všetky rezorty zdvojnásobili svoje príjmy, iba šport ostáva na jednej miliarde korún, čo je dnes už možno polovica z toho, čo bolo pred 20 rokmi. „Podľa toho aj náš šport vyzerá, melie z posledného. Podľa môjho názoru v športe nie je zasiate a čo sme nezasiali, budeme žať. Ak teraz zasejeme, budeme žať za 5-10 rokov, ale najbližších päť rokov vidím veľmi zlú žatvu v športe,“ konštatoval Moška.
NAVRHOVANÉ ZÁKONY
Pri zákone o sponzorstve treba podľa ministra povedať, o aké zmeny ide. „Ak ide o to, aby si sponzor mohol peniaze, ktoré dá na športové účely, odpísať z daní, vznikne problém s ministerstvom financií. To presne spočíta, aký bude mať výpadok v príjmoch na základe takéhoto zákona a o takúto sumu zníži príspevok do kapitoly ministerstva školstva na šport. Toto treba zvážiť,“ hovorí Jurzyca, „lebo by sme museli byť presvedčení, že získanie 100 miliónov eur od sponzorov je lepší variant ako 100 miliónov od štátu.“
Jurzyca sa kriticky stavia aj k zdrojom z hazardných hier, pretože sa v nich zvyšuje konkurenčné prostredie, možnosti stávkovania na internete sú obrovské a pozície národných monopolov sa oslabujú. Varovaním je aj príbeh českej Sazky. Igor Moška si tiež myslí, že pri zákone o sponzorstve je malá šanca na úspech, ale na rozdiel od Jurzycu sa nazdáva, že časť z príjmov zo stávkových hier by mala končiť naspäť v športe. Vidí súvislosť medzi športovými súťažami a tipovaním a ak šport organizuje tie súťaže, je logické, aby výnosy z toho išli naspäť do športu a mládeže. V princípe by podľa Mošku forma mala vyžadovať minimum zmien zákonov, aby sa nestalo, že prípadné novely zákonov v budúcnosti nabúrajú celú reformu.
Na reforme sa budú podieľať aj ľudia z prostredia športu, ktorí pred niekoľkými rokmi pripravili projekt Viktória. Podľa Jozefa Tokoša, jedného z jej autorov, má táto nová koncepcia vychádzať aj z Viktórie, ktorej základné ciele platia aj po piatich rokoch – pritiahnuť čo najviac mladých ľudí k športovaniu, dosiahnuť čo najviac medzinárodných úspechov a osvetou podporovať šport ako žiaduci druh zábavy.
„Dôležitou úlohou ministerstva školstva v pripravovanej športovej reforme bude venovať viac pozornosti osvete, aby sa šport a aktívne trávenie voľného času stali akýmsi mottom, leitmotívom pre mládež,“ povedal Kliment. „Je lepšie a ľahšie venovať sa prevencii a investovať do športových zariadení a infraštruktúry, ako do liečební, kde treba liečiť drogovú závislosť a iné negatívne javy.“ Minister Jurzyca plánuje odstrániť aj príčiny škandálov v slovenskom športe, aby sa posilnila dôvera štátu a sponzorov v športové zväzy a kluby. Žiadny politik nechce byť spájaný s prijímateľom peňazí, ktorý má problém so zákonom. „Máme rozpracovanú analýzu najväčších škandálov v slovenskom športe, ich príčin, ktoré chceme v budúcnosti odstrániť systémovými krokmi, aby sa neopakovali,“ povedal Jurzyca.
Igor Moška považuje za kľúčové, aby sa reforma spravila komplexne, nemala by riešiť iba čiastkové veci. Podporuje debatu o všetkých druhoch športu - aj o tom školskom, aj o tom, čo je po škole, aj o tom, čo sa deje v kluboch, aj o talentovanej mládeži, aj o reprezentácii. Moška priznáva, že v športe sa za 20 rokov neuskutočnila žiadna zásadná zmena a spolieha sa na to, že Eugen Jurzyca sa ešte ako šéf INEKO podieľal na projekte Viktória. „Myslím si, že teraz máme veľkú šancu,“ hovorí Moška. „Minister bol zapojený do prípravy reformy športu ešte ako vedecký pracovník, tak kedy ju urobíme, ak nie teraz?“ Podstatne skeptickejšie sa k budúcnosti športu stavia Marián Kukumberg, pretože za 20 rokov videl veľa koncepcií a prísľubov, ale žiadny sa nezrealizoval. „Posledný národný program športu nebol dokonca ani vyhodnotený,“ hovorí. „Čo máme povedať zväzom, aký je výsledok tohto stretnutia? Bude viac peňazí? Nie, možno bude viac peňazí, ak... Môžeme mať aj systém, ale systém bez peňazí je o ničom. Ak neurobíme niečo s financiami, tak situácia je na absolútnej hranici únosnosti.“
ČO ĎALEJ?
O dva týždne bude o súčasnej situácii rokovať výkonný výbor SOV, jeho prezident František Chmelár sa chystá požiadať prezidenta Ivana Gašparoviča, aby sa zasadil o zorganizovanie okrúhleho stola športovej obce a politikov. Na ministerstve pokračujú práce na koncepcii reformy športu už aj so spomínanou expertnou skupinou. Do konca leta sa má pripraviť návrh koncepcie, potom bude zvolaný širší okruh oponentov, ktorí budú pripomienkovať návrh a do konca roka by mala byť reforma športu schválená na rokovaní vlády. Ak politické kruhy nerozhodnú inak.
Cieľom reformy je dostať viac detí k športovaniu, presnejšie zadefinovať, čo je verejný záujem v športe a ako šport financovať. Podstatou vzťahu medzi štátom a športovým hnutím by mal byť princíp peniaze za reformy.
Tieto základné výsledky úvodného rokovania ministra školstva Eugena Jurzycu s poprednými predstaviteľmi športového hnutia na Slovensku zrejme mnohých neuspokoja, lebo stav športu je podľa predstaviteľov športových spolkov kritický, od prvého stretnutia sa však zázraky očakávať nedali. Napriek tomu sa črtajú isté pozitíva – začína sa pracovať na nevyhnutnej reforme a jej gestormi sú ľudia, ktorí už jednu koncepciu pred piatimi rokmi pripravili.
Tieto základné výsledky úvodného rokovania ministra školstva Eugena Jurzycu s poprednými predstaviteľmi športového hnutia na Slovensku zrejme mnohých neuspokoja, lebo stav športu je podľa predstaviteľov športových spolkov kritický, od prvého stretnutia sa však zázraky očakávať nedali. Napriek tomu sa črtajú isté pozitíva – začína sa pracovať na nevyhnutnej reforme a jej gestormi sú ľudia, ktorí už jednu koncepciu pred piatimi rokmi pripravili.
PACIENT POTREBUJE PRVÚ POMOC
Spokojnosť účastníkov s týmto stretnutím vychádza z miery očakávaní. „Moje očakávania sa splnili, lebo síce neskôr, ako sme všetci očakávali, po trištvrte roku sa minister vyjadril, čo chce v športe robiť a mne sa to jeho vystúpenie páčilo,“ povedal generálny sekretár tenisového zväzu Igor Moška.
Podobne hodnotil úvodné stretnutie ministra a jeho tímu s kľúčovými zástupcami športového hnutia, začiatok dialógu a vecnosť rokovania aj hráčsky agent Jozef Tokoš nastupujúci na post externého poradcu od 1. júna (v podobnej pozícii pôsobil u bývalého premiéra Mikuláša Dzurindu).
Kritickejšie sa na adresu výsledkov tohto stretnutia vyjadrovali prezident Slovenského olympijského výboru (SOV) František Chmelár a prezident Konfederácie športových zväzov (KŠZ) a Slovenského združenia telesnej kultúry (SZTK) Marián Kukumberg. Ten síce privítal začatie dialógu na najvyššej úrovni, tiež si podobne ako minister myslí, že reformy v športe sú potrebné, ale akútnejší problém je dostať do športu viac financií.
„V tejto situácii ide v prvom rade o peniaze, lebo kým my nastavíme nejakú systémovú reformu, tak sa môže stať, že už nebude pre koho reformovať. Šport v tomto momente je veľmi prudko na kolenách. Reálnou skutočnosťou je, že kluby vystupujú zo súťaží, zanikajú, zo športu odchádzajú znechutení ľudia. Nikto nespochybňuje systémové zmeny, ale tento pacient potrebuje prvú pomoc.“
VIAC AKO OBLIGÁTNA MILIARDA
Financovanie športu bola jedna z hlavných tém a na ich nedostatku sa fakticky všetci účastníci stretnutia zhodli. Generálny sekretár Slovenského futbalového zväzu Jozef Kliment potvrdil, že „športové hnutie najviac tlačí otázka financií, čo je strategická vec, lebo nejde len o asociácie a zväzy, ale aj o kluby, nielen veľké, ale aj tie, ktoré pôsobia na amatérskej báze“.
Financovanie športu bola jedna z hlavných tém a na ich nedostatku sa fakticky všetci účastníci stretnutia zhodli. Generálny sekretár Slovenského futbalového zväzu Jozef Kliment potvrdil, že „športové hnutie najviac tlačí otázka financií, čo je strategická vec, lebo nejde len o asociácie a zväzy, ale aj o kluby, nielen veľké, ale aj tie, ktoré pôsobia na amatérskej báze“.
Problematické však je, kde ich nájsť a za akých podmienok. Minister Jurzyca priznal chybu pri tohtoročnom oneskorenom poslaní dotácií športovým zväzom a táto chyba by sa nemala opakovať: „Keď som sem prišiel, ani mi nenapadlo, že by športovci, ktorí potrebujú peniaze na tréning, ešte v máji ich nemali poslané. Financie budú riadené priamo mojou kanceláriou, aby sme to stihli do konca roka, aby sa nestalo, že v januári nebudú mať napríklad biatlonisti peniaze na súťaže.“
Šport by sa mal dostať na budúci rok medzi tri hlavné priority rezortu školstva lepšie financované ministerstvom financií. Veľa sme hovorili o tom, ako dostať do športu viac peňazí, hodnotil stretnutie Jurzyca, ktorý uprednostňuje pred financiami napríklad z hazardných hier peniaze zo štátneho rozpočtu a eurofondov, ktoré sú dobre kontrolovateľné a transparentné: „Idem do rokovaní s ministerstvom financií, ktoré nám umožňuje vyčleniť si tri priority a šport by mal byť na budúci rok jedna z nich. Malo by to byť viac ako obligátna miliarda, ale nebude to násobok.“
Dohoda s vládou je však jednoznačná, povedal po stretnutí Jurzyca, viac peňazí môže získať šport iba v prípade, že sa v ňom uskutočnia potrebné reformy. Za najkľúčovejšiu považuje otázku stratégie: „Pokiaľ chce šport viac peňazí, musí prichádzať s projektmi, ktoré presvedčia daňových platcov, že je dobré investovať do športu. Za také považujem najmä financovanie detských pohybových aktivít. Ak sa nám podarí dosiahnuť, aby deti aj počas vyučovania a po vyučovaní viac športovali, tak verím, že aj vláda i spoločnosť budú ochotné dlhodobo dávať viac peňazí na šport.“
Podľa Chmelára sa síce usilovali presvedčiť ministra o potrebe vyššieho rozpočtu, ale „ministrov záujem sa však dosť obmedzoval na to, aby rozdelenie financií do športu bolo seriózne, transparentné a spravodlivé. Sústreďoval sa na štátny retort, školy a dosť vynechával problematiku športového hnutia a športových klubov, z čoho mám dosť rozpačitý pocit.“
Igor Moška tiež presadzuje názor, aby do športu začali rásť financie, pretože kým všetky rezorty zdvojnásobili svoje príjmy, iba šport ostáva na jednej miliarde korún, čo je dnes už možno polovica z toho, čo bolo pred 20 rokmi. „Podľa toho aj náš šport vyzerá, melie z posledného. Podľa môjho názoru v športe nie je zasiate a čo sme nezasiali, budeme žať. Ak teraz zasejeme, budeme žať za 5-10 rokov, ale najbližších päť rokov vidím veľmi zlú žatvu v športe,“ konštatoval Moška.
NAVRHOVANÉ ZÁKONY
Materiál pripravený pracovnou skupinou pri SOV sa stal základom rozhovorov o navrhovaných zmenách zákonov, ich prijatie však zrejme nie je veľmi reálne. Chmelár sa nazdáva, že minister školstva nemá silu na to, aby prinútil ministra financií Ivana Mikloša novelizovať niektoré zákony navrhované pracovnou skupinou SOV (o hazardných hrách, o sponzorstve, o dani z nehnuteľností).
Pri zákone o sponzorstve treba podľa ministra povedať, o aké zmeny ide. „Ak ide o to, aby si sponzor mohol peniaze, ktoré dá na športové účely, odpísať z daní, vznikne problém s ministerstvom financií. To presne spočíta, aký bude mať výpadok v príjmoch na základe takéhoto zákona a o takúto sumu zníži príspevok do kapitoly ministerstva školstva na šport. Toto treba zvážiť,“ hovorí Jurzyca, „lebo by sme museli byť presvedčení, že získanie 100 miliónov eur od sponzorov je lepší variant ako 100 miliónov od štátu.“
Jurzyca sa kriticky stavia aj k zdrojom z hazardných hier, pretože sa v nich zvyšuje konkurenčné prostredie, možnosti stávkovania na internete sú obrovské a pozície národných monopolov sa oslabujú. Varovaním je aj príbeh českej Sazky. Igor Moška si tiež myslí, že pri zákone o sponzorstve je malá šanca na úspech, ale na rozdiel od Jurzycu sa nazdáva, že časť z príjmov zo stávkových hier by mala končiť naspäť v športe. Vidí súvislosť medzi športovými súťažami a tipovaním a ak šport organizuje tie súťaže, je logické, aby výnosy z toho išli naspäť do športu a mládeže. V princípe by podľa Mošku forma mala vyžadovať minimum zmien zákonov, aby sa nestalo, že prípadné novely zákonov v budúcnosti nabúrajú celú reformu.
KEDY, AK NIE TERAZ?
Samotné ministerstvo pripravuje koncepciu reformy, ktorá by mala byť hotová koncom augusta a schválená vo vláde do konca roka 2011. Jej cieľom je podľa Jurzycu dostať viac detí k športovaniu, zatraktívniť telesnú výchovu na školách, presnejšie zadefinovať, čo je verejný záujem v športe, čo by mal platiť štát, čo obce, čo súkromný sektor a dosiahnuť včasné vyplácanie dotácií.
Samotné ministerstvo pripravuje koncepciu reformy, ktorá by mala byť hotová koncom augusta a schválená vo vláde do konca roka 2011. Jej cieľom je podľa Jurzycu dostať viac detí k športovaniu, zatraktívniť telesnú výchovu na školách, presnejšie zadefinovať, čo je verejný záujem v športe, čo by mal platiť štát, čo obce, čo súkromný sektor a dosiahnuť včasné vyplácanie dotácií.
Na reforme sa budú podieľať aj ľudia z prostredia športu, ktorí pred niekoľkými rokmi pripravili projekt Viktória. Podľa Jozefa Tokoša, jedného z jej autorov, má táto nová koncepcia vychádzať aj z Viktórie, ktorej základné ciele platia aj po piatich rokoch – pritiahnuť čo najviac mladých ľudí k športovaniu, dosiahnuť čo najviac medzinárodných úspechov a osvetou podporovať šport ako žiaduci druh zábavy.
„Dôležitou úlohou ministerstva školstva v pripravovanej športovej reforme bude venovať viac pozornosti osvete, aby sa šport a aktívne trávenie voľného času stali akýmsi mottom, leitmotívom pre mládež,“ povedal Kliment. „Je lepšie a ľahšie venovať sa prevencii a investovať do športových zariadení a infraštruktúry, ako do liečební, kde treba liečiť drogovú závislosť a iné negatívne javy.“ Minister Jurzyca plánuje odstrániť aj príčiny škandálov v slovenskom športe, aby sa posilnila dôvera štátu a sponzorov v športové zväzy a kluby. Žiadny politik nechce byť spájaný s prijímateľom peňazí, ktorý má problém so zákonom. „Máme rozpracovanú analýzu najväčších škandálov v slovenskom športe, ich príčin, ktoré chceme v budúcnosti odstrániť systémovými krokmi, aby sa neopakovali,“ povedal Jurzyca.
Igor Moška považuje za kľúčové, aby sa reforma spravila komplexne, nemala by riešiť iba čiastkové veci. Podporuje debatu o všetkých druhoch športu - aj o tom školskom, aj o tom, čo je po škole, aj o tom, čo sa deje v kluboch, aj o talentovanej mládeži, aj o reprezentácii. Moška priznáva, že v športe sa za 20 rokov neuskutočnila žiadna zásadná zmena a spolieha sa na to, že Eugen Jurzyca sa ešte ako šéf INEKO podieľal na projekte Viktória. „Myslím si, že teraz máme veľkú šancu,“ hovorí Moška. „Minister bol zapojený do prípravy reformy športu ešte ako vedecký pracovník, tak kedy ju urobíme, ak nie teraz?“ Podstatne skeptickejšie sa k budúcnosti športu stavia Marián Kukumberg, pretože za 20 rokov videl veľa koncepcií a prísľubov, ale žiadny sa nezrealizoval. „Posledný národný program športu nebol dokonca ani vyhodnotený,“ hovorí. „Čo máme povedať zväzom, aký je výsledok tohto stretnutia? Bude viac peňazí? Nie, možno bude viac peňazí, ak... Môžeme mať aj systém, ale systém bez peňazí je o ničom. Ak neurobíme niečo s financiami, tak situácia je na absolútnej hranici únosnosti.“
ČO ĎALEJ?
O dva týždne bude o súčasnej situácii rokovať výkonný výbor SOV, jeho prezident František Chmelár sa chystá požiadať prezidenta Ivana Gašparoviča, aby sa zasadil o zorganizovanie okrúhleho stola športovej obce a politikov. Na ministerstve pokračujú práce na koncepcii reformy športu už aj so spomínanou expertnou skupinou. Do konca leta sa má pripraviť návrh koncepcie, potom bude zvolaný širší okruh oponentov, ktorí budú pripomienkovať návrh a do konca roka by mala byť reforma športu schválená na rokovaní vlády. Ak politické kruhy nerozhodnú inak.
