O tri roky môže byť Rendla v Ajaxe

Zdroj: Pravda, Michal Zeman

Kariéru iba rozbieha a už si pripísal tri rekordy, ktorými sa nemôže pochváliť iný slovenský futbalista. Andrej Rendla sa stal najmladším hráčom, ktorý nastúpil v ligovom stretnutí i najmladším autom gólu v najvyššej súťaži. A v jeho veku ešte nikto neprestúpil do poprednej európskej súťaže.
Tréner je fajn chlap
Rendla, ktorý v októbri oslávi iba 17 rokov, už naplno zarezáva v holandskom Twente Enschede. V tíme, ktorý skončil v uplynulom ligovom ročníku štvrtý a chystá sa na zápasy v Pohári UEFA. "Ak budeš makať a poslúchať, o tri roky si v Ajaxe," vítal ho so smiechom tréner Fred Rutten, ktorý si ho sám vyhliadol. Rutten má povesť kouča, ktorý vie skvele pracovať s mladými futbalistami. V minulej sezóne ho vyhlásili za druhého najlepšieho holandského trénera.
 
"Už prvé dojmy boli dobré. Tréner? Fajn chlap," zareagoval slovenský talent po prvých rozhovoroch s Ruttenom. Kým došlo k podpisu zmluvy, Holanďania si ho poriadne preklepali, preskúmali jeho zdravotný stav, urobili si štrnásť snímok, najmä kolien a chrbáta.
Rendla sa však najskôr díval iným smerom. Dával prednosť talianskemu Udinese. "Taliani ho viackrát videli, poslali aj písomnú ponuku," potvrdzuje hráčsky agent Jozef Tokoš. "Lenže v kľúčovom období neprejavili - povedané futbalovým jazykom - taký priamy ťah na bránku ako Holanďania. Tí umožnili hráčovi i jeho otcovi návštevu klubu, stretnutie s jeho predstaviteľmi. Som presvedčený, že Holandsko je lepšia voľba. Predstavuje vyššiu pravdepodobnosť, že Andrej bude hrať v prvom mužstve."

Podľa Tokoša má teraz všetky predpoklady na výkonnostný rast. "Kvalita bude dýchať na neho zo všetkých strán. Čaká ho príprava v lepších podmienkach,  bude mať okolo seba kvalitných spoluhráčov i súperov. Bude hrávať na štadióne, ktorý je dopredu vypredaný a jeho kapacitu budú teraz zvyšovať na 26-tisíc miest."
Pred gólom nastrelil päťkrát žrď
Andrej zdedil športové gény. Otec štyri roky hrával basketbal v žilinskom drese v najvyššej československej súťaži. Mama sa venovala atletike. Starší brat Martin sa pustil po basketbalovej ceste. Aj Andrej si vyskúšal basketbalový tréning, no rýchlo sa vrátil na futbalové ihrisko.
"Futbal ho bavil, venoval mu viac času ako škole," tvrdí otec František Rendla. "Dopoludnia mali zápas a popoludní už bol zasa na ihrisku s loptou. Venoval jej veľa času a čoskoro sa to prejavilo." Mladík, ktorý prežil dôležité obdobie futbalového formovania v Jupie Banská Bystrica - Podlavice, sa vrátil do banskobystrickej Dukly ako mladší dorastenec. "V Jupie ma tréner Peter Štefaniak staval viac do stredu poľa a na góly som najmä prihrával. Až Miroslav Silvestr ma posunul do útoku a náplňou mojej práce sa stali góly," spomína.
Prvú šancu mu dal v lige tréner Dušan Radolský. Vlani na jeseň, deň po jeho šestnástich narodeninách. Túto jar už hrával stabilne pod vedením Ladislava Molnára. "Andrej je výnimočný talent," potvrdzuje Molnár. "Hoci bol iba dorastenec, ocitol sa v kádri seniorov a ja som sa k nemu správal ako k mužovi. Nemohol som mu tolerovať vek. Mal som s ním aj problémy. Nedokázal vždy tvrdo fyzicky pracovať a bol málo odolný v súbojoch. To si útočník nemôže dovoliť. Zavše som bol z neho vytočený, ale neustúpil som. Hrával, aj keď mu nevyšiel zápas. Musel sa naučiť prijímať kritiku. Oplatilo sa. Bol stále lepší a lepší."
Najmladší ligový strelec čakal na gól v banskobystrickom drese dlho. "Kým som sa z neho tešil, nastrelil som päťkrát žrď. Keď som ho konečne dal do ružomberskej siete, myslel som, že od radosti obehnem celé ihrisko, ale Lietava ma chytil a stiahol k zemi."

S niektorými spoluhráčmi sa nebavil
V jednom tíme sa ocitol aj so skúsenými borcami, tridsiatnikmi. Medzi nimi bol rozdiel celej generácie. Bolo to cítiť? "Mladí hráči majú pred skúsenejšími rešpekt a tí im aj neraz dajú pocítiť, kto je pánom v šatni a na ihrisku. To sa mi nepáčilo. S niektorými spoluhráčmi som nekomunikoval, len sme sa pozdravili. Aj medzi staršími sa však nájdu výnimky. V Dukle som si rozumel s Medveďom, ktorý je odo mňa o sedemnásť rokov starší. Radil mi, povzbudzoval ma. V Holandsku necítiť také rozdiely, to ma teší."
U Rendlovcov sa viedli dlhé diskusie,   ako nasmerovať ďalšie Andrejove kroky. "Určite nerozhodovali peniaze," pripomína otec. "V takom prípade by už bol v Rusku, odkiaľ dostal najlukratívnejšiu ponuku. Povedali sme si, že je lepšie začať v kvalitnom, hoci menšom klube, v ktorom vládne takmer rodinná atmosféra. Keď sme boli na návšteve v Enschede videli sme vynikajúce podmienky: klub má k dispozícii osem ihrísk, z toho sú dve s umelou trávou. Ešte viac nás potešil prístup. Ústretovosť a otvorenosť trénera i ďalších, s ktorými sme sa stretli. Andrej šancu určite dostane. Ostatné bude na ňom."
 
Tri razy za rok ho na klubový účet (cestovné i bývanie) môžu navštíviť rodinní príslušníci. Rodičia trvajú, aby si dokončil strednú školu. Buď diaľkovo športové gymnázium v Banskej Bystrici, ktoré začal navštevovať, alebo aby pokračoval v štúdiu v Holandsku.
druhej strane Andreja poznám, viem, na čo si môže trúfať a verím, že to zvládne. Sám povedal, že to chce skúsiť a nechceli sme mu brániť. Z desiatich chlapcov by deviati takúto šancu využili, o tom som presvedčený. Andrej má zdravú ctižiadosť, určite nebude chcieť zostať ani v Holandsku iba do počtu. Na ihrisku si vie urobiť rešpekt. Nikdy som u neho nepostrehol, že sa stresuje, že je nervózny, futbal vnímal vždy viac ako zábavu."
 
 
Mladí majú vysnívané svoje krajiny i kluby. Andrej Rendla nie je výnimka. Rád by to raz skúsil v Anglicku, v Arsenale či Manchestri. "V ich drese by som chcel raz strielať góly. Neviem, či sa mi to splní. Najprv sa musím uchytiť a vybojovať si miesto v Twente. Možno sa stane prestupnou stanicou vyššie."