Prestupové rokovania sa začali štvorhodinovým meškaním a skončili bozkami

Zdroj: Šport, Miroslav Hašan

Juraj Czinege: „Ide mi o futbal, nepotrebujem Polus“

Včera večer spečatil v Istanbule svoj prestup do tureckého Elazigsporu slovenský reprezentant Juraj Czinege. Odchovanec Interu Bratislava prijal angažmán na dva a pol roka. Finančné podrobnosti medzi ním a klubom z krajiny polmesiaca dohodli všetci zainteresovaní už počas víkendu. Keďže postupom času našli spoločnú reč aj oba kluby a hráč absolvoval úspešne lekársku prehliadku, podpisu zmluvy nestálo už nič v ceste. „Boli to typické turecké rokovania. Prvé stretnutie ešte v sobotu sme mali dohovorené na popoludnie, no predstavitelia Elazigsporu prišli s úsmevom na tvári o štvrť na desať večer. Postupne sme si vyjasnili vzájomné stanoviská a keď sme si išli podať ruky, druhá strana zrazu „cukla“ a rokovací kolotoč sa krútil ďalej. Nakoniec sme sa dohodli, po vzájomnom ťapnutí nás Turci od radosti vybozkávali,“ referoval nám priebeh transferovej schôdzky hráčov manažér Jozef Tokoš.

Samotný futbalista netajil spokojnosť. „Chcel som z Interu odísť, prišla ponuka z Turecka, dohodli sme sa na podmienkach, tak som tu,“ skonštatoval. Do porovnania pytačiek medzi GAK Gratz a Elazigsporom sa mu chcelo už menej. „Turecký futbal veľmi nepoznám, ten rakúsky som sledoval pravidelne prostredníctvom televízie. Od susedov by som to mal do Limbachu asi dvesto kilometrov, teraz sa určite domov nedostanem tak často. V podstate mi to tak ale vyhovuje.“ Telefonickým sprievodcom Czinegeho po Turecku najmä v otázkach týkajúcich sa futbalového klubu Elazigspor, bol bývalí spoluhráč z reprezentácie do 21 rokov Ľubomír Meszároš. „Povedal mi, že je to pánubohu za chrbtom. Mne však ide predovšetkým o futbal. K svojmu životu nepotrebujem žiadny Polus. Som pripravený na všetko.“

V minulosti hrával Juraj na Pasienkoch o majstrovský titul, u nového zamestnávateľa ho čaká opačný pól tabuľky a záchranárske práce. „Teraz je už situácia v žlto-čiernom tábore iná. Ani Inter sa možno nevyhne boju o udržanie sa v prvej lige. Priznávam, že táto situácia je pre mňa nová, nepochybujem však, že sa jej dokážem prispôsobiť. V domácich zápasoch nám určite pomôže búrlivé publikum. V Turecku ľudia futbalom žijú, aj to bol jeden z dôvodov, ktorý ma sem pritiahol.“ V Turecku to legionári nemajú ľahké. Pokiaľ pravidelne hrávajú a sú oporami svojich tímov, fanúšikovia aj klubové vedenie ich rozmaznáva. No keď prídu zranenia či nevydarené zápasy, hráči upadajú do nemilosti a o základných mesačných platoch môžu iba snívať. „Uvedomujem si aj tieto úskalia. Zmluvu sme sa snažili postaviť tak, aby som sa tomu vyhol.“ Elazigspor sa nachádza tisíc kilometrov od Istanbulu, miestna kultúra je úplne iná ako tá slovenská. Ženy musia chodiť po uliciach zahalené. „Sám som na to zvedavý. Ešte raz opakujem, že nejdem až na Bospor, aby som sa tam kultúrne vyžíval. Prichádzam hrať futbal.,“ pridupľoval na záver Juraj Czinege. Nám neostáva nič iné ako zaželať mu veľa šťastia, bude ho určite potrebovať.