Ušetríme 45 miliónov aj bez súťaže?

(publikované v denníku SME)

Výstavba Národného futbalového štadióna bez súťaže projektov nie je ideálne riešenie. V najnovšom projekte má však štát platiť maximálne 27 miliónov eur, čo je výrazne menej ako v návrhu prvej Ficovej vlády.

 

Niekedy v roku 2005 prišla vtedajšia generalita Slovenského futbalového zväzu (SFZ) aj s vtedajším majiteľom Slovana na ministerstvo financií predstaviť projekt Národného futbalového štadióna (NFŠ) na Tehelnom poli v Bratislave. Brožúrku s plánom štadióna priniesli už vytlačenú. Chýbala maličkosť: pár miliárd (vtedy ešte) korún od štátu. Bez súťaže. Lebo nemáme kde hrať. Lebo aj národné divadlo sme platili všetci. A tak ďalej. Štát nezaplatil. V nadväznosti na tento podnet SFZ prišli ministerstvá školstva a financií s prvým konceptom, ako štadión postaviť ekonomicky rozumne. Projekt súkromno-verejného partnerstva, tzv. PPP sa zrealizovať nestihol. Padla vláda.

NFŠ je vo verejnom záujme

Výstavba NFŠ je ako nekonečný príbeh. Je vo verejnom záujme, aby reprezentácia Slovenska mohla odohrať reprezentačné zápasy na území Slovenska na štadióne, ktorý spĺňa kritériá FIFA a UEFA. Od roku 2005 všetky vlády deklarovali svoj záujem pomôcť futbalovému hnutiu postaviť reprezentatívny štadión na európskej úrovni. Neúspešný bol návrh počas prvej Ficovej vlády, zaklopala ekonomická kríza. Neprešiel ani návrh vypracovaný za Radičovej vlády. Znovu padla vláda.

Ani výstavbu štadióna na Tehelnom poli medializovanú minulý týždeň zatiaľ vláda neposvätila. Nikto žiadne memorandum s investorom nevidel. Vláda schválila jedine možnosť posunúť dotáciu, ktorú dostane od štátu SFZ na výstavbu futbalových štadiónov, aj na tretí subjekt. Extra peniaze pre projekt na Tehelnom poli zatiaľ v rozpočte vyčlenené nie sú.

Má byť štát investor?

Dôvodom meškania NFŠ je odlišné chápanie naplnenia verejného záujmu v športe rôznymi vládami. Kým druhá Dzurindova, ako aj Radičovej vláda chápali úlohu štátu len ako podpornú, obe Ficove vlády sa videli skôr v úlohe investora štadióna.

Aj v chápaní investorskej pozície štátu však medzi prvou a druhou Ficovou vládou nastal zásadný posun. Kým jeho prvá vláda natvrdo odklepla 70 miliónov eur súkromnému vlastníkovi, ktoré by mu vykryli celú stavbu (podobne sa postavil zimák v Bratislave), teraz sa hovorí už iba o 25 miliónoch eur ako spoluúčasti štátu. Znamená to, že ťarchu investície a prevádzky na seba preberá súkromný partner. Takýto model spoluautori článku navrhovali vo vládou schválených materiáloch za Dzurindu a Radičovej. Jediný rozdiel je v súťažnej forme obstarania.

Podľa návrhu z roku 2011 mala mať jednokolová súťaž dve kritériá. Hlavným mala byť cena (90%) a dôraz sa mal klásť i na architektonické stvárnenie (10%) NFŠ. Zároveň mala lokalita spĺňať podmienky FIFA a UEFA, ktoré by ju kvalifikovali na usporadúvanie aj významnejších podujatí (medzinárodné letisko, hotelová kapacita, parkovacie miesta a pod.). S veľkou pravdepodobnosťou by Tehelné pole bolo jedným z kandidátov v užšom výbere, vzhľadom na pripravenosť a existenciu domovského klubu možno jediným.

Chýba súťaž

Návrh z minulého týždňa nepočíta so súťažou. Ani s architektonickou, už vôbec nie so súťažou na lokalitu. Takto sa platitelia daní nemajú ako dozvedieť, či nezaplatia viac, ako by vygenerovala súťaž. Na druhej strane, 27 miliónov je podstatne menej ako 70 miliónov požadovaných pred štyrmi či ôsmimi rokmi. Isté je jedno. Tým, že vláda na návrh exministra Jurzycu prišla s vlastným konceptom, obyvateľom tejto krajiny pár miliónov eur ušetrila. Riešenie roku 2013 nie je ideálne, ale výstavba štadióna mohla z pohľadu platiteľa daní dopadnúť oveľa horšie. Okolo finálnej sumy a formy spolupráce so súkromným partnerom je však stále príliš veľa nejasností na to, aby sa dali robiť kvalifikované závery.

Ešte dva postrehy. Štát doposiaľ nevypracoval koncepciu obstarania infraštruktúry národného významu. Vo vládou schválenej koncepcii športu z decembra minulého roka nie je plán, ako postupovať. Len reagovať postačí.

Absencia súťaže však v slovenskom športe zrejme nikoho netrápi. Hokejová hala v Bratislave stojí bez súťaže. Ak by bola, koľko by ušetril štát a mesto Bratislava? Futbalisti si minulý týždeň na mimoriadnej konferencii SFZ rozdelili 45 miliónov na regionálne štadióny, ktoré im prisľúbila vláda. Ako inak, bez súťaže. Pri hlasovaní sa iba jeden hlas ozval proti, keďže algoritmus výpočtu súm pre jednotlivé mestá nebol presvedčivo zdôvodnený. SFZ bude onedlho stáť i pred rozhodnutím, komu a v akej výške prideliť dotáciu na výstavbu NFŠ. Dnes je jasné, že dotácia pôjde na Tehelné pole do Bratislavy a výška bude výrazne menšia ako dva pokusy v minulosti. Sú ušetrené milióny dostatočným argumentom pre nevypísanie súťaže? To sa nikdy nedozvieme.

JÁN MARUŠINEC

JOZEF TOKOŠ

(Autori sú ekonóm a právnik. Sú členmi think-tanku CENSAP – Centrum športových analýz a projektov, podieľali sa na vypracovaní dvoch návrhov obstarania NFŠ v rokoch 2005-2006 a 2011)