Hrozí ešte väčší neporiadok v športe!

(publikované v denníku SME) My vďační obyvatelia Horných Plachtiniec ďakujeme Úradu vlády SR za sadu basketbalových, volejbalových a hádzanárskych lôpt. Občianske združenie Oravský atlét pri Dolnom Kubíne je šťastné, že vďaka úradu mohlo zorganizovať prvý ročník nočného behu do zákruty. Fero ako oprávnený žiadateľ dotácie je nadšený, že sa našli peniažky aj na projekt využitia hrboľatého ihriska v jeho rodnej vieske.

Čo za absurdity autor popisuje? Ako už býva v ostatnom čase pri športových témach pravidlom, minulú stredu mala naša vláda opäť svetlú chvíľku. Schválila návrh novely zákona, na základe ktorej bude môcť poskytovať dotácie na šport aj úrad vlády. Zverejniť vyhodnotenie pripomienkového konania na webe sa nikto neunúval. Všetko v duchu nového olympijského hesla: „My do toho pôjdeme!“, ktoré vláda pred pár týždňami potvrdila bez finančnej analýzy. Tú zatiaľ netreba. Desiatky miliónov na regionálne futbalové štadióny sa vzápätí našli tiež z ničoho nič.

Šport na Slovensku zasahuje do viacerých rezortov. Ústredným orgánom štátnej správy pre šport je ministerstvo školstva. Vnútro a obrana majú rezortné strediská. Úrad vlády doteraz financoval aj šport cez sväté právo každého premiéra – jeho rezervu. Obe Ficove vlády zriadili aj poradný orgán vlády – splnomocnenca vlády pre šport. Podľa štatútu má robiť činnosti, ktoré sú zároveň v náplni ministerstva školstva: vypracúvať koncepčné materiály, osobitne o športovej infraštruktúre, analyzovať uplatňovanie právnych predpisov v oblasti športu, dávať podnety na ich zmenu. Taktiež má posudzovať, čo v oblasti športu vymyslia iní: ostatné ústredné orgány, samospráva a športové hnutie. Hoci dnešný stav znamená kompetenčnú a vecnú duplicitu, nadrezortná povaha športu by azda mohla činnosť splnomocnenca obhájiť, ak by jeho úrad verejne chrlil užitočné výstupy.

Vládou schválená možnosť rozdeľovať dotácie paralelne popri ministerstve školstva ide dokonca nad rámec súčasného stavu: dotácie na podporu regionálneho športu sa neviažu na mládež. Môžu ísť napríklad aj spolkom, v ktorých športujú pupkatí päťdesiatnici. Takých už ani ministerstvo školstva niekoľko rokov nepodporuje.

Ani ďalšie témy schválené v návrhu zákona by štát nemal financovať z našich daní za žiadnych okolností: úrad vlády však bude môcť finančne podporiť regionálne či dokonca miestne športové podujatia, športové podujatia nižších skupín, nákup športovej výbavy, či projekty zamerané na výstavbu, údržbu a využitie športovej infraštruktúry predovšetkým (ale nielen) pre deti a mládež. Všetky uvedené činnosti majú v štáte s prevládajúcim zdravým rozumom financovať samospráva obcí, miest, vyšších územných celkov a, samozrejme, naše vlastné peňaženky. Pri všetkých týchto projektoch platí, že vypracovať objektívne kritériá, o ktorých rozhodne komisia úradu, bude takmer nemožné.

Čo má v športe financovať štát? Športovanie detí a mládeže v školách na telocviku aj po škole, napríklad prostredníctvom športových poukazov, ale aj školské športové súťaže. Reprezentáciu a talentovanú mládež, infraštruktúru národného významu v súťaži vrátane súťaže projektov, prípadne podujatia s dlhoročnou tradíciou. Podujatia najvyššej úrovne by mali ísť extra na vládu. Okrem toho len osvetu, antidoping a zopár ďalších prierezových činností. Nič viac. Odkiaľ financovať? Ideálne z jedného rezortu. Ak je to z akýchkoľvek dôvodov nemožné, tak započítaním financií z rezortov obrany a vnútra do celého balíka rozdeľovaného podľa vopred známych a transparentných kritérií. Ak ani to nie je politicky priechodné, tak aspoň s jednotnými kritériami výberu športovcov do rezortných stredísk. Ani toto minimum dnes na Slovensku neplatí.

Nemožno predpokladať, že v parlamente sa s novelou udeje niečo pozoruhodne prekvapujúce. Odkaz všetkým športovcom, ktorí by sa prípadne tešili: tieto peniaze nespadli na úrad vlády z neba, nie sú navyše. Sú v rámci schválených limitov výdavkov na príslušný rozpočtový rok. Chýbať budú školstvu, ktoré v týchto týždňoch finišuje s predstavením svojho systému financovania športu. V ňom zachováva mierne pozmenený návrh z minulosti s merateľnými kritériami (úspech, spoločenský význam športu, členská základňa mládeže).

Koncepcia športu na 20 rokov dopredu, ktorú v decembri schválila vláda, o dotáciách na šport z úradu vlády ani nechyruje. Rovnako o okresných futbalových štadiónoch či o olympiáde. Povzdych na záver: aj v športe dokáže ústredná štátna správa pripraviť krátko po sebe rozdielne výstupy. Najprv schváliť nudnú koncepciu, potom s ľahkosťou prijať na ňu nenadväzujúce iné dokumenty, či novelu zákona. Napríklad vtedy, keď treba vymyslieť, na čo všetko sa dajú rozdať dotácie.