Chlieb, hry a betón
(publikované v denníku SME) Rekonštruovať regionálne štadióny majú ich vlastníci a samospráva, nie štátny rozpočet. Pri rozdelení 45 miliónov absentujú pravidlá vrátane súťaže.
Zrekonštruovaných 20 futbalových štadiónov, nový v Košiciach, útulné prostredie aj pre rodinky s deťmi, možno znovu federálna liga, idylka. Každý futbalový fanúšik sa poteší a pridá jemný povzdych: ešte aby bolo na koho sa pozerať.
Nečakané 4,5 milióny ročne počas 10 rokov priklepnuté v stredu vládou Slovenskému futbalovému zväzu na výstavbu a rekonštrukciu štadiónov vzbudili v čase konsolidácie pochybnosti. 21 samospráv a futbalisti sa potešili, zvyšok sveta sa diví. Základná otázka oponentov je: prečo šport a nie iný rezort? Priorít je predsa mnoho.
Neprajníkom pohybových aktivít toľkoto: podľa nedávnej štúdie KPMG 1 euro podpory športu z verejných rozpočtov vygeneruje 6 eur prínosov do verejných rozpočtov. Výdavky na šport zo štátneho rozpočtu reálne za ostatné roky klesajú. Viac financií do športu sa dá obhájiť. Ťažšie otázky sú iné: prečo majú ísť dodatočné milióny na šport práve futbalu? Prečo výlučne na zopár štadiónov?
Akýkoľvek dodatočný balík financií na šport bolo treba rozdeliť podľa dopredu známych, jasných a merateľných kritérií platných pre všetky podporované zväzy, nie na základe lobingu jedného zväzu na úrovni ministerských úradníkov, ministra či vlády. 45 miliónov na štadióny je úspešný lobing na úrovni vlády par excellence.
Reprezentácia, talenty a deti
Verejný záujem pri financovaní športu zo štátneho rozpočtu je podporiť reprezentáciu, talentovanú mládež a masové športovanie detí a mládeže počas školy (telocvik, školské súťaže) a popoludní (napríklad cez športové poukazy). Treba v prvom rade podporovať aktivity, športovanie, nie betón. Rekonštrukcie regionálnych štadiónov v krajských či okresných mestách nie sú verejným, ale regionálnym záujmom. Financovať ich majú vlastníci štadiónov, samosprávy, prípadne športové kluby ako ich nájomcovia. Nie platiteľ daní. Vzorec na rozdelenie financií na reprezentáciu a talenty: úspech krát spoločenský význam, ktorý autor tohto článku spolu s kolegami verejne navrhol už pred siedmimi rokmi a resuscitoval pred rokom, prebrala mierne pozmenený aj súčasná vláda vo svojej decembrovej športovej koncepcii. Ak sú nejaké peniaze na šport navyše, šup s nimi na reprezentáciu a talenty do vzorca podľa kritérií a na šport detí a mládeže.
Projekt bez súťaže nie je lacný
Ak už raz štát nečakane určil, že extra milióny nedá učiteľom a dokonca ani reprezentácii, mládežníckym trénerom či telocvikárom na spustenie povinnej tretej hodiny telocviku, tak mal vo vládnom dokumente nevyhnutne povedať kritériá na alokovanie financií do konkrétnych miest. Prečo Topoľčany a Levice a nie druholigová Rimavská Sobota, Šaľa či Liptovský Mikuláš alebo napríklad Martin? Jediným riešením je súťaž vrátane súťaže na lokalitu, kde rozhodujúcim kritériom bude čo najnižšia suma od štátu. Ak popýtajú v Lučenci trikrát menej ako v Dolnom Kubíne, nech rekonštruujú tam. Podľa prezidenta SFZ je predložený systém „korektný, efektívny a lacný.“ Korektný a lacný bez súťaže? Zarazení zostali v Michalovciach, kde postavila pekný štadión samospráva. Prečo ani cent na dobudovanie ich štadióna, ale na parkovanie v Žiline áno? A čo robiť v Trnave, kde sa mesto zmluvne dohodlo s investorom na postupe?
Nezvládnutý proces
My do toho ideme! Po ohlásení spolukandidatúry na olympiádu 2022 sa znovu zopakoval zlý proces. Vláda schválila projekt dva mesiace po vládou schválenej desaťročnej koncepcii slovenského športu, v ktorom nie je o štadiónoch ani zmienka. Bez verejnej diskusie, dokonca bez pripomienkového konania. Športové koncepcie sa u nás píšu a schvaľujú do zásuvky. Prečo nevieme poriadne a transparentne uchopiť žiadnu väčšiu športovú tému? Spomeňme si na okolnosti výstavby hokejovej haly v Bratislave.
Lobing SFZ je z ich pohľadu racionálny. Keďže súčasný systém financovania z rezortu školstva futbalistom prideľuje len o málo viac ako nepopulárnym športom s neporovnateľne nižšou členskou mládežníckou základňou, dokonca aj neúspešným a v rezortoch vnútra a obrany loptu nenájdete, presadili si svoje. Nesystémovo. Ale na to sa pri strihaní pások najbližšie roky nikto pýtať nebude.
Pandorina skrinka sa otvorila. Na hokejovom zväze už azda dumajú, kedy predložia ich projekt rekonštrukcie hokejových štadiónov. Iné kolektívne športy sa môžu spojiť a popýtať o multifunkčné haly. Chýbajú aj atletické ovály. Nezišli by sa aj dlhé bazény? Veď sa treba pohrať s kritériami, výsledkom ktorých bude „účasť slovenských firiem“.
Ešte jeden vtip. Podľa ministra hospodárstva „ekonomický prínos projektu bude nevyčísliteľný: všetci budú zdraví a budú športovať.“ Chlieb a hry? Tisícky mládežníckych trénerov a dobrovoľníkov v slovenskom športe, ktorí chcú rozpohybovať deti, by poradili, že vzory sa nevytvárajú betónovaním.
