My do toho pôjdeme! Aj bez odpovedí?

(publikované v denníku Šport)

Sú témy, ktoré rozdeľujú verejnosť aj médiá. Nie je výnimočné, že ekonomickí komentátori toho istého média vidia rovnakú tému diametrálne odlišne ako športová redakcia. Jednou z nich je športová infraštruktúra národného významu. Spomeňme spôsob výstavby hokejovej haly v Bratislave, ale aj nekonečný príbeh o Národnom futbalovom štadióne. Druhou je aktuálna téma kandidatúry na zimnú olympiádu 2022 aj v Tatrách. Emócie versus rácio. Na jednej strane počuť pozitívne ohlasy, na strane druhej podľa kritikov pôjde výlučne o odčerpanie prostriedkov správnym smerom z kandidatúry za 5 až 6 miliónov eur, veď pri Osle či St. Moritzi o nič iné ani nemôže ísť.

Čitatelia denníka Šport majú šport radi a veru by si vedeli predstaviť o necelých desať rokov slovenských hokejistov v burácajúcej novučičkej hale na olympiáde v Poprade. Povinná jazda argumentov zástancov je: zviditeľnenie Slovenska (koľko minút reklamy na CNN je však alternatívou?), rozvoj športu, cestovného ruchu, infraštruktúry, doplnkovosť k poľskej kandidatúre. Popradské rokovanie minulý štvrtok prinieslo zhodu samosprávy, ministerstva školstva, SOV, paralympionikov, hokejového a lyžiarskeho zväzu. Samozrejme, nič iné sa nedalo očakávať. Aj v čase konsolidácie môžu nečakane kvapnúť financie „zhora“. Vláda nemusí byť v strese. Rozhodnutie bezprostredne výrazne nezasiahne do rozpočtových deficitov najbližšie roky. 2022 je veľmi ďaleko.

Je už rozhodnuté? Podľa štvrtkového „My do toho pôjdeme!“ z úst premiéra Fica áno. Poľskému partnerovi Tuskovi sa chystá povedať, že slovenská vláda oficiálne podporí túto kandidatúru. Podľa sobotňajšieho vyjadrenia ministra financií Kažimíra súčasnú ponuku môžeme odmietnuť aj neskôr, zatiaľ však máme množstvo otázok, na ktoré musíme dostať odpovede. Tak ako teda?

Netreba prieskum verejnej mienky na tézu, že mnohé iné témy v spoločnosti sú prioritnejšie – mimošportové aj športové. So štipkou demagógie: aké navýšenie platov učiteľov je možné namiesto ZOH? Položme len zopár ďalších „športových“ otázok. Je kandidatúra ZOH 2022 súčasťou reformy športu? Nie. Máme pripravenú stratégiu výchovy reprezentantov vo všetkých olympijských športoch, dobrý model financovania vrcholového športu? Nemáme. Vie niekto vyčísliť potrebnú infraštruktúru a jej využívanie aj po roku 2022 a aká časť z nej je jednorazová? Samospráva? Zväzy? SOV? Zatiaľ nikto. Na Kukučínovej nevedia spočítať ani hlasovaciu väčšinu pre olympijské športy na vlastnom valnom zhromaždení. Je cieľom aj reálne zabojovať o olympiádu alebo sa iba zúčastniť? Ak platí prvé, máme okrem Bartekovej športovú diplomaciu?

Proces prípravy na kandidatúru je vzorovou ukážkou, ako sa to nemá robiť. Od úplného začiatku chýba iniciatíva zdola z kandidátskeho mesta či regiónu a aspoň ročná verejná diskusia moderovaná SOV. Popýtať vládne záruky treba až po vážnej diskusii s posudzovaním argumentov na lekárenských váhach, trebárs po lokálnom referende. Realita? Téma ZOH 2022 sa najprv otvorila v októbri 2012 reakciou na poľské aktivity, zarezonoval najmä tunel popod Tatry a po vianočnom tichu prišlo po štvrťroku rozhodnutie premiéra - zhora.

V uznesení k decembrovej vládnej koncepcii „Slovenský šport 2020“ nie je o ZOH 2022 ani zmienka. Aký osud môže stihnúť pripravovaný februárový vládny dokument? Vláda schváli uznesenie, ale nepovie podrobnosti, analýzy, čísla. Len zopár fráz. Lebo zatiaľ chýbajú nielen odpovede, ale dokonca aj mnohé otázky.