Z eura do športu má štát päť a pol

Pondelňajšia prezentácia novej koncepcie štátnej športovej politiky pod názvom Slovenský šport 2020 sa skončila dezilúziou nemalej časti telovýchovného auditória. Hnutie síce na rozdiel od minulosti dostalo šancu ovplyvniť obsah návrhu, ale ten, ako priznal minister školstva Dušan Čaplovič, narazil v medzirezortnom pripomienkovom konaní na odpor ministerstva financií. Napriek tomu, že so zmenami legislatívneho typu (napr. novela lotériového zákona) rátal až v roku 2015. Finále bolo tristné: riaditeľ sekcie Ladislav Čambal naznačil, že návrh pôjde do vlády, ktorá sa ním má zaoberať budúcu stredu, zrejme len ako koncepcia 2016. „A my sa zmierime s tým, že nám to minister financií zmietol?!“ pýtal sa pléna generálny sekretár Slovenského paralympijského výboru Samuel Roško.

Podiel na HDP 2,1 percenta
„Šport ako ekonomická kategória štátu viac dáva, ako od štátu dostáva,“ tvrdil návrh, ktorý dalo ministerstvo 25. októbra na verejnú diskusiu. „Dobrá téza, ktorá je veľmi pravdepodobne pravdivá,“ odhadol v sobotňajšom rozhovore pre Sme Jozef Tokoš, poradca predošlého ministra Eugena Jurzycu a šéf tímu projektu Viktória. Upozornil však, že „vážne tvrdenie nie je nijako zdôvodnené, ani v poznámke pod čiarou s odkazom na výskum“. Slovenský olympijský výbor vďaka jeho partnerom mal už v tom čase pár dní na stole štúdiu spoločnosti KPMG Slovensko patriacej do siete firmy zo svetovej audítorskej „veľkej štvorky“, ktorá obsahuje silné argumenty. Potvrdila, že Slovensko nie je výnimkou. Štát na športe neprerába, naopak – za jedno euro, ktoré doň investuje, dostane späť takmer päť a pol (5,42). Podľa kalkulácií postavených na konzervatívnych základoch, podiel športu na hrubom domácom produkte dosiahol vlani 2,1 percenta a na celkovej zamestnanosti 3,4 percenta. Na porovnanie: Biela kniha o športe odhadovala rovnaké parametre v Európskej únii v roku 2004 na 3,7, resp. 5,4 percenta.

Najdrahší je tenis, nie hokej
Podľa generálneho riaditeľa KPMG Ľuboša Vanču, vstupné údaje dodalo 145 športových spolkov. Dva zväzy – futbalový a basketbalový – ich bez vysvetlenia neposkytli, preto ich firma zisťovala z verejne dostupných zdrojov a formou riadených rozhovorov s odborníkmi, navyše ich overovala porovnávaním s dátami z týchto športov v Čechách. Ročné výdavky jedného z cirka pol milióna registrovaných športovcov mimo tých, ktoré zaplatí klub, dosahujú v priemere 1159 eur. Neregistrovaného vyjde intenzívne športovanie ročne na 337 a rekreačného s nepravidelnými aktivitami na 84 eur. „Prekvapilo ma, že najnákladovejší šport je tenis – tenisové dieťa stojí rodičov ročne 6630 eur, kým hokejové 4200,“ poznamenal Vančo.

Štát nemotivuje k športu
V podiele podpory z verejných zdrojov patríme k podpriemeru v Európskej únii. Vlani z nich slovenský šport dostal 133 miliónov eur, pričom príspevky štátneho rozpočtu tvorili len 29 percent. Štedrejšie boli mestá a obce s podielom takmer 71 percent. Aká časť z vyše 97 miliónov eur, ktoré poskytli, šla na prevádzku športovísk a koľko pre ktoré športové odvetvie, možno len špekuľovať. Významný podiel miestnych orgánov na financovaní športu je európsky trend,“ pripomína šéf KPMG Slovensko. „V niektorých krajinách majú určené percento, ktoré musia dať na šport, ale obávam sa, že u nás by na taxatívnom vymedzení šport v istých lokalitách mohol aj stratiť.“ Vysoká úroveň verejného financovania športu je v severnej a západnej Európe (najvyššia vo Francúzsku), naopak nízka v strednej a východnej. Slovensko na rozdiel od viacerých krajín neponúka spolkom či športujúcim rodinám daňové zvýhodnenia a nemotivuje privátne subjekty k sponzoringu, ani dobrovoľníkov k zapájaniu sa do športových aktivít.

Tri štvrtiny hradia rodiny
Na Slovensku šport stojí a padá na rodičoch a rodinách. Vyplýva to z kalkulácie ekonomických prínosov športu v multiplikácii. Ak sa k celkovým nákladom na športovú činnosť (vrátane výdavkov športovcov 1,2 miliardy eur) prirátajú náklady na údržbu športovísk (112 miliónov), všetky náklady na športové podujatia (vrátane nákladov účastníkov a divákov vyše 354 miliónov) a na športovú administratívu (25,7 mil.), vyjde úctyhodná suma 1,7 miliardy eur. Tá na číslach z vlaňajška predstavuje celkovú spotrebu financií na šport a športovanie na Slovensku. Takmer tri štvrtiny (vyše 74 percent) zaplatili domácnosti, čiže šli z rodinných rozpočtov, a takmer 18 percentami prispeli športové spolky z vlastných a sponzorských príjmov. Štátny a verejný sektor poskytol len 7,8 percenta, spomínaných 133 miliónov. Ich príjmy zo športu však analýza odhaduje na 809 miliónov eur. „Z najväčšej časti (43 percent) je tvorená výberom DPH (rozdiel medzi odvedenou a nárokovanou) vo výške 530 miliónov,“ konštatuje. Významnou položkou je aj sociálne (27 percent) a zdravotné poistenie (11).