Náš šport je raritou, nedarí sa ho reformovať

Zdroj: SME, Peter Fukatsch

Tvrdí, že šport je jednou z mála oblastí našej spoločnosti, ktorý neprešiel reformou. Právnik JOZEF TOKOŠ (37) pracoval na viacerých projektoch, ktoré mali snahu to napraviť. Posledný s názvom Viktória 2 chcel zaviesť poriadok do financovania športu. Neujal sa.

Deväť z desiatich slovenských športových funkcionárov nachádza najväčšie rezervy v chýbajúcich peniazoch a chabej infraštruktúre. Sú ich ponosy opodstatnené?
"Ponosy opodstatnené sú. Financie na šport zo štátneho rozpočtu reálne klesli a infraštruktúra pre vrcholový aj rekreačný šport je nevyhovujúca. To však nemôže byť pre deväť z desiatich slovenských športových funkcionárov dôvod na formuláciu výlučne finančných požiadaviek. Viac financií zo štátneho rozpočtu chcú všetci. Učitelia, zdravotníci, súdni úradníci. V časti športového hnutia chýba väčší nadhľad, porovnanie s inými sektormi. Šport doposiaľ nie je zreformovaný."

Často zaznie aj tretie mínus. Šport je na okraji spoločenského záujmu. Nie je to iba povrchný pohľad, veď napríklad hokejový triumf zaplní námestia, behajú a bicyklujú azda stotisíce?
"Podľa štatistík aktívne športovanie Slovákov výrazne zaostáva za európskou špičkou, napríklad severskými krajinami. Z tohto pohľadu šport naozaj nie je neoddeliteľnou súčasťou životného štýlu našincov. Pasívny záujem o šport je fenoménom najmä v hokeji. Triumfy z majstrovstiev sveta skutočne dokázali zaplniť námestia viac ako napríklad politické protesty."

Slovenský šport mali napraviť dva dlhodobé národné programy. Vy ste od roku 2000 pracovali na viacerých projektoch. Ten s názvom Viktória aj začiatkom roka vyšiel, ale ihneď mal nepriateľov, rovnako ako národné programy. Prečo?
"Navrhli sme rozdeliť zväzom takmer celý balík financií na reprezentáciu a talentovanú mládež podľa dopredu známeho vzorca s minimálnymi možnosťami zásahov ministra a žiadnymi možnosťami pre úradníkov, začleniť športové podujatia do rozdeľovaného „koláča". Len pre zaujímavosť, dnes ministerstvo v prebiehajúcej výzve rozdeľuje zväzom približne tretinu svojho rozpočtu na šport. Rozlíšme viacero druhov výhrad k nášmu návrhu. Oponenti akýchkoľvek zmien boli najmä tí, ktorým neprehľadnosť vyhovovala a ktorí z neho profitovali. Oponenti samotného vzorca úspech krát popularita a váhy popularity, osobitne zahraničnej, majú právo na legitímny názor, že medaila z veľmi populárneho športu má rovnakú alebo veľmi podobnú hodnotu ako z nepopulárneho. Napokon, zazneli výhrady o nedostatočnej diskusii."

Nezverejnili ste koncepciu neskoro a so zlým načasovaním?
"Návrh nového systému financovania športu sme dokončili po polročnej práci až po páde vlády v októbri minulého roka. Kritika procesného postupu vedenia ministerstva po ukončení prvej časti našej práce bola do značnej miery oprávnená, keďže športové zväzy nedostali sľúbené podklady niekoľko týždňov. Náš návrh bol vzhľadom na pád vlády neúplný. Podľa jednotných kritérií by sa mali rozdeliť celkové financie na šport z centrálnych zdrojov, teda so započítaním financií rezortov vnútra a obrany. Na to treba politickú vôľu a dohodu troch rezortov. Nikdy v minulosti neboli všetky tieto rezorty riadené nominantom jednej politickej strany."

Vo vašej kategorizácii športov podľa vzorca sa objavili pomerne v popredí aj novšie, ale obľúbené odvetvia - florbal a akrobatický rokenrol. Aké je váš názor na pomerne rozšírený pohľad na potrebu uprednostniť športy takpovediac z historického hľadiska?
"Kritérium historických alebo tradičných športov nepovažujem za správne, lebo nie je objektívne merateľné. Florbal a akrobatický rokenrol „vyskočili", lebo majú veľký nárast počtu organizovane športujúcich detí. Náš návrh zaviedol správnu motiváciu, aby pravidelne športovala najmä mládež, nie napríklad formálne registrovaní pupkatí päťdesiatnici. Na výšku financií pre daný športový zväz mal mať vplyv počet športujúcich detí, nie celej členskej základne, ako dnes navrhuje ministerstvo. Minulý rok bolo zverejnené úsmevné číslo z Českej republiky, kde počet registrovaných športovcov bol väčší ako obyvateľov. Počty sa dajú nahnať trebárs nevyškrtnutím registrácie už neaktívnych hráčov. Niekto môže byť pre zmenu členom viacerých zväzov, združení, spolkov."

Pre väčšinu našich funkcionárov je fetišom pohľad na tabuľku úspešnosti medailí z olympijských hier. Tá s troma zlatými pre nás z Pekingu, i predošlé, zakryla nedostatky. Súčasná, po Londýne zase vyvolala až paniku. Nejde v tomto prípade o prežitok? Myslíte si, že je kazašský šport lepší ako chorvátsky či švédsky, lebo jeho športovci získali veľa zlata? Nechceme uraziť žiadny šport, ale dá sa porovnať napríklad  semifinálová účasť futbalistov na MS s troma zlatými z lukostreľby?
"Fetiš medailí je nesprávny. Úspech má mať odozvu doma aj v zahraničí. Doma cez vytváranie pozitívnych vzorov pre deti a mládež, aby viac športovali. Úspech slovenského športovca, o ktorom sa dozvie celý svet, je z hľadiska reprezentácie cennejší ako úspech, o ktorom sa nikto nedozvie. Semifinálová účasť futbalistov na MS sa nedá porovnať s troma zlatými z lukostreľby. Zverejnené boli štúdie, ako stúpla celosvetová znalosť o Chorvátsku, keď sa mu podarilo získať bronz na MS 1998."

Poslednú nedeľu bola uzávierka podnetov a pripomienok ku koncepcii, ktorú tentoraz vypracovalo nové ministerstvo školstva pod vedením Dušana Čaploviča. Čo vám na nej najviac prekáža?
"Najprv dve pozitíva. Financovanie športu prostredníctvom vzorca „úspech krát popularita", hoci pozmeneného, je kontinuitou s návrhmi nášho tímu. Prihlásenie sa k nášmu návrhu zavedenia tretej hodiny telesnej výchovy aspoň na prvom stupni základných škôl je tiež lepšie ako súčasný stav. Čaplovičova koncepcia je však vynikajúcim príkladom, ako nemá vyzerať koncepčný dokument ústrednej štátnej správy. Chýba slovná definícia verejného záujmu v športe, základná idea, vízia, ktorá je užšia ako hlavné priority koncepcie. Podobne ako Národný program rozvoja športu do roku 2010, obsahuje plno vaty a veľké množstvo veľmi všeobecných a vágnych „návrhov opatrení na dosiahnutie cieľa". Radšej malo ministerstvo urobiť poctivú koncepciu na 3,5 roka zvyšku volebného obdobia ako desaťročný program s úlohami všetkým možným inštitúciám v duchu dokumentu Národného frontu."

Naznačíte príklady prázdnych slov, "vaty" ako ste ich nazvali?
„Uvediem štyri príklady. Čo si možno myslieť o úlohe organizátorom športových podujatí „prezentovať slovenský šport vo verejnoprávnych médiách a budovať pozitívny vzťah k športu prostredníctvom vysielania slovenských športových súťaží a podujatí."? To by nevedeli bez koncepcie pána Čaploviča? V rokoch 2014 až 2020 majú obce zabezpečiť výstavbu novej a prevádzku existujúcej športovej infraštruktúry. Ako? V rokoch 2013 až 2020 majú ministerstvo a zväzy „podporovať výstavbu národných športových centier vo vybratých športových odvetviach" a počnúc rokom 2016 majú „zmodernizovať športovú infraštruktúru verejných vysokých škôl". Aké sú kritériá? Podobne formulovaných úloh je v koncepcii neúrekom."

Ako sa dajú formulovať takéto požiadavky?
"Koncepcia tvrdí, že "šport sa na Slovensku chápe ako užívateľ a nie ako tvorca ekonomiky. Skutočnosť je iná, šport ako ekonomická kategória štátu viac dáva, ako od štátu dostáva." Dobrá téza, ktorá je veľmi pravdepodobne pravdivá. Stačí si laicky zrátať, koľko stojí rodinu napríklad rekreačné lyžovanie. Sú tu výnosy zo športového stávkovania, rôzne druhy daní, desaťtisíce ľudí, ktorých šport priamo či nepriamo živí ako profesia. Takéto vážne tvrdenie však nie je nijako zdôvodnené, ani v poznámke pod čiarou s odkazom na výskum. Vyžaduje si presné formulácie, výpočty, s ktorými možno argumentovať pri rozpočte. Trebárs takto možno začať."

Hovorí sa v novej koncepcii o infraštruktúre a o profesionálnom športe?
„Veľmi nekonkrétne. Návrh bez akéhokoľvek odborného zdôvodnenia navrhuje pripraviť projekt výstavby Národného futbalového štadióna a výstavby a modernizácie zimných štadiónov vo vybraných regiónoch. Chýbajú princípy, stratégia, proces. Prečo práve zimné štadióny? Uznesenie ďalej bez akéhokoľvek zdôvodnenia a kritérií navrhuje prioritnú podporu troch letných olympijských športov a piatich zimných olympijských športov pri príprave na ZOH 2014 a OH 2016. Kde prišli k takým počtom? Úplne absentuje úprava profesionálneho športu, statusu profesionálneho športovca, ale napríklad aj návrh riešenia športových sporov. Ani riadok."

Občas aj od športových funkcionárov počuť - asi nebola politická vôľa. Možno mať na šport ľavicový a pravicový pohľad. Nie je to absurdné?
"V športe by som hovoril skôr o správnych a nesprávnych riešeniach. Návrhy, ktoré by sa mohli označiť jednoznačne za pravicové, by v kontexte európskeho športu boli skôr unikátne. Navrhne nejaký minister financovať zo štátneho rozpočtu podľa kritérií iba 15 zväzov a zvyšné vôbec nie? Pri financovaní športu je vhodné akceptovať niektoré východiská a urobiť poriadok. Napríklad tri strediská vrcholového športu bez jednotných kritérií je neporiadok. Čaplovičova desaťročná koncepcia jednotné kritériá nezaviedla, zase len odkazuje urobiť poriadok v budúcnosti. My sme navrhli centrálny rebríček slovenských športovcov zostavený podľa kritérií. "

Popri riaditeľovi sekcie na ministerstve školstva zriadil vládny Smer opäť úrad splnomocnenca pre šport a mládež. Nejde o duplicitu?
"Okrem ústredného orgánu štátnej správy pre šport, ktorým je školstvo, so športom súvisí priamo či nepriamo aj činnosť ďalších rezortov - najmä vnútro a obrana, zdravotníctvo, práca a sociálne veci. Zriadenie funkcie splnomocnenca vlády samo osebe nie je nesprávne, rozhodujúce bude napĺňanie jeho kompetencií. Držím palce. Z pôsobenia splnomocnenca počas prvej Ficovej vlády bolo jedinou viditeľnejšou náplňou jeho práce budovanie malých futbalových štadiónov."

Jeden z vysokých politických funkcionárov spätých so športom dlho hľadal odpoveď, kto je vlastne šéfom slovenského športu. Riaditeľ sekcie štátnej starostlivosti o šport na ministerstve školstva, určil. Čo vy na to?
"Generálny riaditeľ sekcie nie je šéf slovenského športu. Je štátny zamestnanec, ktorý si má plniť úlohy zo zákona o štátnej službe a iných zákonov. Nálepka šéfa mohla vzniknúť v dôsledku možnosti ovplyvňovať finančné toky smerom na športové zväzy. Návrh systému financovania športu podľa nášho vzorca to mohol ukončiť, dokonca priestor pre subjektívne zásahy mohol byť minimálny aj pre ministra."

Ako sa dá rozmotať a zjednodušiť slovenská funkcionárska spleť? Povedzte mi váš pohľad, ako by mala vyzerať strešná organizácia nášho športu. Mala by ňou byť už existujúca inštitúcia alebo by sa mala zriadiť nová?
"Strešná organizácia by mala zastupovať šport navonok a plniť užitočné koordinačné funkcie, ale aj servis dovnútra hnutia. Z existujúcich subjektov mohlo ísť výlučne o SOV. Po tohtoročnom neúspešnom pokuse olympijského výboru z tohto roku zriadiť strešnú organizáciu pri ňom by mal ďalší pokus smerovať na dohodu troch subjektov: SOV, Konfederácia športových zväzov a Slovenský futbalový zväz. Rozhodujúci je však obsah, nie formálne funkcie. Prichádzať s obsahovými návrhmi je pre športové hnutie dlhodobým problémom."