Jedna z ciest za šťastím

(publikované v denníku Šport) Mnohí úspešní bývalí slovenskí futbaloví reprezentanti často zvyknú hovoriť, ako ich generácia nemohla prestúpiť do zahraničia vôbec, prípadne až po tridsiatke, na sklonku kariéry. Nemala možnosť voľby. Dnešné talenty si najmä posledné desaťročie môžu zvoliť vlastnú životnú cestu, dokonca skúsiť zahraničie aj pred plnoletosťou vo futbalových akadémiách.
 

Milan Lešický si, dumajúc o otázke, prečo naše úspechy nie sú frekventovanejšie, zobral na mušku práve zahraničné futbalové akadémie. Hodnotí ich negatívne. Ich absolventov bez vzdelania a odbornosti označil za „nešťastníkov“. Upozorňuje rodičov, trénerov, aby si poriadne rozmysleli, či dať syna do tohto prostredia.

Hráčsky agent Karol Csontó v reakcii na to presne popísal výhody zahraničných akadémií. Neporovnateľná infraštruktúra, lepší tréningový proces, realizačné tímy, medicínske zázemie, oveľa kvalitnejšie súťaže, častejšia medzinárodná konfrontácia, atmosféra, ale aj stravovanie. Doplňme - oveľa častejšiu blízkosť prvého tímu a veľkého futbalu (obedy „za jedným stolom“ s hviezdami) a s tým súvisiacu motiváciu. Počet schopných slovenských mládežníckych trénerov, po prečítaní Csontovho článku jemne urazených, bol azda väčší, ako počet prstov na dvoch rukách, ale ináč analýza kolegu sedí.

Štatistiky neklamú. Z veľkého počtu hráčov v dorasteneckom veku v zahraničí sa ich mnoho nepresadilo. Zahraničné akadémie naozaj nie sú pre náš futbal ani pre rodičov zázrakom, ako tvrdí Lešický. Sú však negatívom? Ak by 33 mladých futbalistov, ktorí sa podľa Lešického neuplatnili v akadémiách, všetci do nohy zostali hrať futbal za dorasty na Slovensku, boli by na tom výkonnostne lepšie? Odpovedať áno sa nedá. Napredovali by výrazne, ak by ich mal SFZ „pod stálou kontrolou“, čo uviedol technický riaditeľ zväzu Ján Greguš? Naučili by sa lepšie jazyk? Nie. Ak strávia v zahraničí pár rokov, angličtinu zvládnu lepšie. V Taliansku sa naučia jazyk, ktorý by sa nenaučili vôbec. Boli by lepšie vzdelaní? Niektorí možno áno, iní nie. Podľa toho, ako na vzdelaní záleží rodičom. Mám klienta, ktorý chodil dva roky každý deň do školy vo Varšave, na Slovensku mal v škole individuálny plán a po návrate bez problémov zmaturoval.

Takže nešťastníkmi môžu byť všetci tí, ktorí zostanú bez vzdelania a odbornosti z dôvodu, že pôsobili dlhšie v zahraničí a ani po návrate nie sú schopní pokračovať. Za nezodpovednosť vlastnú či rodičov nemôžu zahraničné akadémie. Nikdy nie je neskoro vzdelanie si doplniť, viď český hokejista Jágr.

Ak by trojica Hamšík, Stoch, Weiss neodišla do zahraničia vo veku okolo šestnástky, boli by v seniorskej reprezentácii už pred MS 2010? Dosiahli by sme reprezentačný úspech bez ich rastu v kluboch v Taliansku a Anglicku?
Od prípadu k prípadu

            Je zjavné, že športové podmienky sú vo vyspelom zahraničí lepšie,  zároveň však odchod do zahraničnej akadémie má svoje riziká. Mnohí chlapci snívajú svoje sny a ak majú požadovanú športovú výkonnosť, sú osobnostne pripravení a  cez klubového skauta alebo hráčskeho agenta príde ponuka, treba plusy a mínusy starostlivo zvážiť. Každý prípad treba posúdiť individuálne. Je nutné zvažovať mentálnu odolnosť, povahu, väzbu na rodičov a súrodencov, jazykové znalosti, mieru podpory zo strany rodičov, prospech v škole. Je rovnako dôležité zaujímať sa o možnosti vzdelávania, ako o športovú stránku. Mimochodom, téma tzv. duálnej kariéry športovcov je v ostatných rokoch predmetom záujmu Európskej únie.

            Zahraničné akadémie nie sú jediným riešením pre najtalentovanejších. Ak chlapci začnú pravidelne hrávať Corgoňligu ešte počas dorasteneckého veku, nemusia sa o akadémie zaujímať. Môžu prestúpiť neskôr priamo z prvého tímu slovenského do prvého tímu zahraničného ako mnohí pred nimi vychovaní v našich podmienkach.
Kluby môžu o hráčov prísť

Slovenské kluby sa majú snažiť vytvárať také podmienky, aby výhody domova sa aspoň čiastočne vyrovnali vyššie popísaným plusom akadémií. Ak ponúknu mladému futbalistovi darček k jeho šestnástim narodeninám profizmluvu  za minimálnu mzdu a hráč s rodičmi ju slobodne akceptujú, fajn. Zahraničné kluby sa následne musia so slovenskými  klubmi dohodnúť. Mladého hráča nemožno zaviazať, aby podpísal prvú zmluvu s materským klubom (viď Európsky súdny dvor v prípade Bernard). Možnosť voľby kariéry v zahraničí aj v mladom veku nie je možné obmedziť. Vo väčšine prípadov platí, že hráča nemožno z materského klubu „ukradnúť“, teda získať zo slovenského klubu bez tréningovej kompenzácie, aj napriek neskoršiemu podpisu profizmluvy v zahraničí. Za istých okolností to však možné je. Vyplýva to z medzinárodných transferových noriem FIFA a  konštatnej judikatúry Komory pre riešenie sporov FIFA. Ide o prípady, ak klub neprejaví o hráča záujem tým, že mu neponúkne predpísaným spôsobom kontrakt po skončení platnosti predchádzajúceho.

            Naše mládežnícke futbalové úspechy určite nie sú málo frekventovanejšie z dôvodu, že mnohí chlapci odišli do akadémií. Tí najtalentovanejší, psychicky odolní, jazykovo pripravení, podporovaní rodinou nech skúsia chodiť za šťastím naďalej. Úplne ideálne po dobrej dohode s materským klubom.