S Čaplovičom spájajú nádeje oba tábory
Zdroj: Šport, Róbert KotianČo čaká slovenský šport po parlamentných voľbách
Keď sme niekoľko dní pred vymenovaním Dušana Čaploviča za ministra školstva (a športu) zverejnili jeho názory na situáciu v športe (vtedy sa o jeho budúcom vládnom poste ešte len špekulovalo), vyvolal tento rozhovor veľké očakávania v športovom hnutí. Paradoxne tak zareagovali oba jeho tábory, aj v tom spokojnom s nasmerovaním modelu financovania športu, aj v tom výrazne kritickejšom. Ministrove odpovede totiž dávali nádej obom skupinám.
VEĽKÉ OČAKÁVANIA
Od novej metly veľa očakávajú obe skupiny v športe – aj tá „tokošovská“, aj tá „kukumbergovská“. Kým bývalý šéf Jurzycových poradcov Jozef Tokoš očakáva „zachovanie myšlienkovej kontinuity s návrhmi končiaceho ministra Jurzycu“, pretože mu to tak vychádza zo spomínaného rozhovoru, šéf streleckého zväzu Miroslav Benca sa nazdáva, že nový minister „bude mať reálnejší pohľad na športové dianie u nás.“ Prezident Konfederácie športových zväzov Marián Kukumberg verí, že Čaplovič so športovými zväzmi čo najskôr prerokuje závery I. športového fóra na Slovensku. A manažér vodných slalomárov a člen Tokošovho tímu Richard Galovič dokonca optimisticky predpokladá, že Čaplovič má „vlastnú stratégiu pre riadenie športu, ktorá zrejme vychádza z volebného programu strany Smer, takže ak postupne zavedie všetky jeho priority do praxe, bude to pre nás všetkých v športe iba dobre.“ Zdá sa, že nezaťažená diskusia s oboma tábormi – napokon, začala sa ešte za Jurzycu a jej výsledkom bola istá korekcia pôvodného modelu financovania – by mohla priniesť aj konkrétne výsledky.
MLÁDEŽ PREDOVŠETKÝM
Čaplovičovu predstavu podporiť ako prioritu priorít mládežnícky šport považuje Tokoš za absolútne správnu a predpokladá, že minister „môže nadviazať na Jurzycove návrhy – zaviesť tretiu hodinu telesnej výchovy, meniť obsah telocviku na zážitkový, podporiť šport mládeže aj v popoludňajších hodinách cez športové poukazy“. Podporiť by mohol v Jurzycovom návrhu zvýšenie financií na talentovanú mládež – zväzy na ňu musia použiť minimálne 50 percent celkovej dotácie, hovorí Tokoš. Regionálny šport však podľa Tokoša „má v zásade financovať samospráva obcí, miest a vyšších územných celkov.“ Kukumberg zasa upozorňuje na výsledky a odporúčania I. športového fóra, podľa ktorých bude priorít v športe pravdepodobne viac ako spomínané tri (mládežnícky, akademický a regionálny šport), hocako sú dôležité. Podľa Galoviča treba „šport sprístupniť čo najširšiemu množstvu detí bez ohľadov na ekonomické možnosti ich rodičov“ a cestu k tomuto cieľu vidí v podpore „systematického športovania mládeže a komplexného zabezpečenia týchto činností, predovšetkým však dodanie základného športového výstroja a výzbroje s maximálnou podporou pre mládežníckych trénerov.“ Naopak, podľa Bencu síce všetci iba hovoria o mládežníckom športe a pomoci mládeži, ale „reálna pomoc až taká priama nie je, vždy ide cez školy a projekty, ale prirodzený vývoj mládežníckeho športu pokrivkáva.“
FINANCOVANIE AŽ PO KONCEPCII
Fakt, že návrhu financovania športu malo predchádzať prijatie koncepcie športu, nespochybňuje v športovom hnutí nikto, rozdielne je pochopenie skutočnosti, že urýchlenie modelu financovania a katastrofálna diskusia vnútri športového hnutia boli do veľkej miery spôsobené predčasnými voľbami. Slovami Richarda Galoviča „základnou chybou bolo, že pri už finálnom návrhu konceptu bolo toho času na konzultácie vzhľadom na vypísanie predčasných volieb menej.“ Podľa Kukumberga „bolo veľkou chybou predchádzajúceho vedenia ministerstva, že závažné kroky nekonzultovalo vopred s predstaviteľmi SOV a športových asociácií a zjavné chyby začalo odstraňovať až po oficiálnom spustení zmien financovania športu.“ Na iný aspekt problému upozornil Miroslav Benca, podľa ktorého bol spomínaný návrh financovania spôsobený aj tým, že Jurzycov tím vytiahol „na svetlo božie“ svoje dieťa, projekt Viktória, ktorý pred šiestimi rokmi zavrhlo asi 90 percent zväzov. Na druhej strane ministrovi Jurzycovi treba uznať, že sa usiloval korigovať vzniknutý stav a napriek pôvodným plánom „upravil výzvu na dotácie zväzom tak, aby reflektovala na všetky zásadné pripomienky zväzov a pre rok 2012 dokonca zaviedol 100% garanciu financovania zväzov, aby nikto nemohol byť poškodený vzhľadom na časový stres okolo zavádzania tohto modelu financovania,“ vraví Galovič. Financovanie na rok 2012 je viac-menej ukončené, prideľovanie peňazí na roky 2013 – 2015 sa však môže odohrať v súlade so správnym časovým a kauzálnym princípom – a na tomto mieste odcitujeme Jozefa Tokoša, ktorý praje „novému ministrovi, aby športové zväzy aj SOV prichádzali výlučne s vysoko odbornými návrhmi.“ Čiže práce na koncepcii športu (alebo na úpravách jej súčasnej pracovnej verzie), na zákone o športe, o sponzoringu, na novele zákona o hazardných hrách a novom modeli financovania a podobne sa môžu začať.
O PENIAZOCH V PRVOM RADE
Rozhodujúci súboj – diskusia – polemika v športe sa zrejme odohrá o jeho financovanie – napriek tomu, že napríklad účastníci I. športového fóra očakávajú od poslancov okrem iného prijatie strategickej koncepcie, dvoch zákonov a novely štyroch zákonov a od vlády splnenie dvadsiatich úloh. V tejto otázke sa bude zhoda nachádzať ťažšie – napríklad aj preto, že najväčšie športové zväzy, ktoré zahrnujú prinajmenej 70 percent všetkých športovcov, boli spokojné s novým modelom prerozdeľovania financií na základe vzorca popularita krát úspešnosť. Odpor veľkého počtu menších zväzov a prvé vyjadrenia nového ministra však naznačujú, že pôvodný vzorec nezostane nezmenený. Ak sa navyše Čaplovičovi zdá, „akoby zväzy, ktorých predstavitelia tento model pripravovali, dostávali výraznejšiu podporu, ako tie zväzy, ktoré nám robia dobré meno v rámci olympijských výsledkov a ktoré si tú podporu zaslúžia,“ bude hľadanie kompromisu mimoriadne náročné. Nie však vylúčené, napokon, o Jurzycovom ústupe pre rok 2012 už bola zmienka. Napokon aj šéf tímu poradcov Tokoš tvrdí nielen to, že „kritériá popularita (spoločenský význam) krát úspech treba jednoznačne zachovať,“ ale rovnako pripúšťa aj to, že nový minister „môže zmeniť parametre, napríklad pomer medzi domácou a zahraničnou popularitou. Zväzmi kritizovanému slovenskému mediálnemu indexu sa môže znížiť váha, prípadne sa môže vypustiť. Doplnená môže byť napríklad olympijská popularita. Určite je vhodné navrhnúť viac presnejších otázok do domáceho prieskumu verejnej mienky. Externý tím, ktorý som viedol, navrhol rozlíšiť medzi aktívnou a pasívnou popularitou, výstup bol napokon odlišný. Presné znenie otázok v prieskume môže odsúhlasiť športové hnutie. Ministerstvo môže ďalej pracovať aj na zjednotení metodiky pri výpočte úspechu, čím by sa pri kolektívnych športoch nahradili rebríčky medzinárodných federácií.“ Priestor na dohodu dvoch táborov teda jestvuje, bude záležať od ministra Čaploviča a vedení kritických asociácií, či sa s vaničkou vyleje aj dieťa. Kukumbergovo stanovisko k tejto téme bolo zjavne kritické: „Nový model prerozdeľovania financií, ktorý navrhla pracovná skupina menovaná ministrom Jurzycom, mal možno pozitívnu filozofiu, ale úplne zlú realizáciu. Myšlienka vytvoriť transparentné kritériá už v zárodku stroskotala na zle nastavenom vzorci. Chápeme, že sa pripravovaný prepočet dotácií páčil zväzom, ktoré mali mať podstatne navýšený rozpočet. Určite by si zaslúžili na svoju činnosť viac peňazí. Nezdá sa nám však etické, aby sekcia štátnej starostlivosti o šport zvýšenou podporu niekoľkých zväzov súčasne likvidovala, alebo aspoň finančne decimovala množstvo úspešných menších športov.“ Aj Kukumberg však pripúšťa, že „pán Jurzyca to v poslednej chvíli pochopil a tesne pred ukončením svojho ministerského mandátu pripravované zmeny nepodpísal a nechal ich na rozhodnutie svojmu nástupcovi.“ Kukumberg odporúča „otvorenie novej diskusie o vzorci, respektíve rozdeliť zvyšok prostriedkov na činnosť v roku 2012 rovnakým spôsobom, ako prvých 70 percent.“
DVA TÁBORY
Rozpor, ktorý pri príprave modelu financovania vznikol medzi veľkými zväzmi a tými menšími, je viditeľný a bude potrebné ho riešiť. Galovič verí, že „ak sa nový minister školstva podrobne oboznámi s týmto konceptom, ľahko tento systém vylepší úpravou ‚indexu popularity športov‘, predovšetkým však väčšou váhou na prieskum verejnej mienky, vynechaním monitoringu slovenských médií a doplnením popularity podľa metodiky Medzinárodného olympijského výboru.“ Tokoš sa nazdáva, že „nový minister sa stotožní so systémom rozdelenia financií zväzom podľa vzorca úspech krát spoločenský význam športu“ a bude pokračovať v diskusii so zväzmi „o niektorých drobných úpravách, čím sa rozpory môžu postupne preklenúť. Pozitívom je, že po februárových stretnutiach so zväzmi už len málokto spochybňuje nutnosť existencie jasných, merateľných a dopredu známych kritérií.“ Podľa Kukumberga však „žiadne jednoduché a rýchle riešenie neexistuje. Pomôcť by mohlo navýšenie rozpočtu v roku 2012 a z neho by mohli viac profitovať zväzy, ktoré na základe prepracovaného a konsenzuálne schváleného modelu budú mať najlepšie hodnotenie.“
PENIAZE ZO STÁVKOVANIA
Podľa Ďušana Čaploviča by mali ísť do športu aj peniaze z hazardných hier a stávkovania – väčšina oslovených túto myšlienku podporuje. Galovič víta, ak súčasná politická moc umožní zavedenie týchto cieľov do praxe. „Ak budeme mať konečne aj zákon o sponzoringu, ešte viac štátnych financií môžeme presmerovať na mládež, keďže reprezentácia sa o podporu bude môcť začať relevantne uchádzať aj v súkromnom sektore.“ Benca konštatuje, že sa touto ideou „vlastne vraciame k tomu, keď lotérie patrili športu, SZTK, a model by sa vrátil tam, kde bol pred 20 rokmi.“ Kukumberg hovorí, že „myšlienku, aby išla časť peňazí z hazardných hier a stávkovania do športu, tak ako to bolo v minulosti, sa pokúšame realizovať prakticky od zrušenia Štátneho fondu telesnej kultúry. Sme radi, že rovnaký názor má aj nový minister.“ Realisticky však dodáva, že „ešte viac sa budeme tešiť, ak presvedčí o jej správnosti aj ministra financií.“ Odlišný postoj má Tokoš a vlastne potvrdzuje to, čo zvykol opakovať minister Jurzyca: „Rozhodujúca je celková výška financií na šport zo štátneho rozpočtu, nie smerovanie kanálov, ktorými sa napĺňa štátny rozpočet. V žiadnom prípade nepodporujem, aby o prerozdelení financií rozhodol niekto iný ako štát – napríklad športové hnutie. Dobré návrhy sa nepochybne dajú predložiť aj v oblasti hazardných hier a stávkovania, napríklad stanoviť presné kritériá použitia financií Tiposu na marketingové účely.“
TREBA PODPOROVAŤ VŠETKÝCH?
„Nemôžeme financovať všetko, treba zadefinovať dvanásť až pätnásť športov, ktoré budú prioritne financované, čo však neznamená, že menšie športy nebudú mať možnosť získavať dotácie“ – povedal v rozhovore pre denník Šport v tom čase ešte len hypotetický minister školstva Čaplovič a prekvapil tým mnohých. Podľa Tokoša je to úplne legitímny zámer a de facto identický s projektom Viktória I. „Pri tohtoročnej zmene financovania sme však od neho upustili z dôvodu solidarity. Prvých dvadsať športov bralo a aj po zmene financovania stále berie približne 80 percent finančných prostriedkov, takže v zásade sa financujú prioritne,“ dodáva Tokoš. Kukumberg tvrdí, že „v súčasnosti štát podporuje približne 85 športových zväzov – to však neznamená, že ich všetky výrazne financuje. Veľké a úspešné športové zväzy dostávajú zaujímavú podporu (20 zväzov čerpá vyše 80% celkovej dotácie), ale viac ako polovica zväzov dostáva iba relatívne malý – symbolický príspevok od štátu, ale aj zaň sú vďačné. Hoci sú to často sumy okolo 5000 eur, viaceré zväzy by bez nej nedokázali zabezpečiť základné činnosti.“ Benca sa nazdáva, že „treba dať príležitosť všetkým športom, aby mali možnosť uchádzať sa o dotácie. Ale keďže neexistuje koncepcia, čo vlastne chce tento štát v športe dosiahnuť, tak nemôžeme nastavovať nejaký model 12 – 15 športov“.
EPILÓG
Pred novým ministrom je teda roboty „ako na kostole“. Prijať koncepciu športu, novelizovať viacero zákonov, prijať aj ten o sponzoringu, zaviesť transparentný, prehľadný a vopred vypočítateľný systém podpory športov a športovcov – nie je toho málo. Pozitívnym faktom však je, že aj v samotnom športovom hnutí sa začala diskusia o katastrofálnej situácii, športovci a ich predstavitelia predkladajú a oponujú projekty a návrhy riešení, nie je to už len záležitosť ministerských úradníkov.
(...)
ČO HOVORÍ MINISTER ČAPLOVIČ O ŠPORTE O PRIORITÁCH „Pre mňa je prioritou, že peniaze musia ísť na mládežnícky, akademický a regionálny šport, pretože veľké kluby, zväzy a reprezentácia si dokážu získať peniaze zo sponzoringu.“ O REFORME ŠPORTU „Modelu financovania mala predchádzať koncepcia športu. Stále si myslím, že najprv treba urobiť koncepciu a nájsť model financovania športu z rezortu školstva.“ O MODELI FINANCOVANIA „Najviac problematické je, že sa financovanie športu nekonzultovalo aj so športovými zväzmi a Slovenským olympijským výborom... Ak sa našiel konsenzus s niektorými športovými zväzmi, treba sa s nimi stretnúť a rozhodnúť, či sa v tomto modeli bude pokračovať, a či to bude ako zásadný model, v ktorom sa bude pokračovať.“ O STÁVKOVANÍ A HAZARDNÝCH HRÁCH „Šport by mal byť výraznejšie financovaný aj z výnosov lotérií a hazardných hier, ako je to všade vo svete. Tak by mohol vzniknúť väčší balík financií pre potreby športu.“ O SELEKTOVANÍ ŠPORTOV „Nemôžeme financovať všetko. Treba zadefinovať dvanásť až pätnásť športov, ktoré budú prioritne financované, čo však neznamená, že menšie športy nebudú mať možnosť získavať dotácie.“ O TRANSPARENTNOM FINANCOVANÍ „Prostriedky štátu musia byť kontrolované. Podporujem myšlienku, aby zväzy určovali, čo je pre ne priorita, ale štát musí zadefinovať priority štátnej reprezentácie spoločne so SOV a významnými zväzmi.“
