Takmer na poslednej koľaji

Zdroj: Šport, Róbert Kotian

Voľby 2012 z hľadiska športu vo volebných programoch politických strán
Možno to vyznie bizarne, ale vláda Ivety Radičovej v otázke športu v podstate smerovala k splneniu svojho programového vyhlásenia. Isteže, priority odchádzajúcej vlády sa dosť výrazne odlišovali napríklad od analýzy situácie v športe, vypracovanej Slovenským olympijským výborom (Šport v SR a podmienky jeho rozvoja), ale to svedčí o odlišnom uhle pohľadu a odlišných prioritách tímu ministra školstva Jurzycu a popredných predstaviteľov slovenského športového hnutia.
 
Ak za piliere Jurzycovho programu nevezmeme navyšovanie financií do športu, čo je alfou a omegou analýzy SOV, ale ich prerozdelenie a vyšší dôraz na mládež, talenty a reprezentáciu, treba priznať, že Jurzyca tento program začal naplňovať. Rovnako aj tie body PVV, ktoré hovoria o jednoznačných pravidlách prideľovania dotácií a o financovaní investícií národného významu na základe súťaže – čo potvrdzuje úsporný projekt financovania Národného futbalového štadiónu a naštartovanie dotácií v tomto roku. Veľká reforma športu na svoje schválenie čaká, mala by sa dostať na rokovanie vlády ešte v tomto mesiaci – ale viac ako schválenie od tejto vlády už nemožno očakávať. 

LATKA VISÍ NÍZKO

Cynicky povedané, mohlo by to znieť tak, že atlét si nastavil latku na výšku 180 centimetrov a na druhý pokus ju elegantným flopom preskočil. Ak je divák spokojný s takouto výškou a estetickým dojmom, nemá si čo sťažovať. Iné je, ak fanúšik športu očakáva v športe viac – predovšetkým viac peňazí. Ale tu si priznajme, že od štátu dostávajú športové zväzy a reprezentáciu už dlhodobo sumu okolo 35 miliónov eur, či už bol ministrom „športu“ Milan Ftáčnik (SDĽ), Martin Fronc (KDH), Ján Mikolaj (SNS) alebo naposledy Eugen Jurzyca (SDKÚ-DS). Výnimkou z tohto trendu bol rok 2010, keď vláda vyčlenila na Zimný štadión Ondreja Nepelu v Bratislave vyše 40 miliónov eur a financie na šport sa vyšplhali v tom roku na 74,5 milióna eur – hneď však dodajme, že podľa správy NKÚ bola výstavba tohto štadióna predražená. 

Radičovej vláda má pred sebou už len niekoľko týždňov, a tak od nej už nemožno veľa očakávať – ešte rozdelí väčšinu dotácií na tento rok, možno schváli projekt financovania Národného futbalového štadióna a veľkú reformu športu, ale osud NFŠ aj reformy bude v rukách budúceho kabinetu. A ten môže vyzerať rôzne – ako pokračovanie súčasného pravicového bloku, ako radikálna zmena, či ako mix dnešnej koalície a opozície. 

Ako perličku pripomeňme, že pred voľbami 2010 mala najrozsiahlejší športový program strana Sloboda a solidarita (zrejme aj preto, že jeho autorom bol športový publicista Andrej Miklánek), ale ministrom sa stal nominant SDKÚ-DS, ktorá sa vo svojom volebnom programe športu dotkla len letmo. Logickým následkom potom bolo, že šport dostali pod patronát ľudia z bývalého Jurzycovho tímu, ktorí sa v minulosti podieľali na športovom projekte Viktória. V závislosti od rozhodnutia voličov bude zrejme vyzerať aj nový vládny športový program. 
 
(...)

SDKÚ - TAKISTO AKO ZA JURZYCU
 
Športový program SDKÚ-DS je v jej volebnom programe takmer neviditeľný, ale predstavu „športu podľa SDKÚ-DS“ zažívame v tomto volebnom období hmatateľne, a ani v ďalšom vládnutí by zrejme nebola veľmi odlišná. Ani čo sa týka priorít (reprezentácia, mládež a talenty), ani spôsobov („viac financií za reformy“). V posledných dňoch zverejnilo ministerstvo návrh financovania športu založený na jasných, vopred známych pravidlách (úspešnosť, popularita, mládežnícka základňa, finančná náročnosť športu, oddelenie financií na šport a na špičkových sto športovcov, cez ktorých dostanú financie aj tie olympijské a úspešné športy, ktoré zdanlivo by mali dostať na svoju činnosť menej...). Hoci sa šéf tímu ministrových poradcov Jozef Tokoš nazdáva, že tento systém pretrvá aj po voľbách – nahráva tomu aj podpora najsilnejších zväzov, ktoré zastrešujú 80 percent registrovaných športovcov – o budúcnosti financovania športu však de facto rozhodne volič. Z ktorého daní sa šport momentálne platí.