Jasné pravidlá namiesto nejasného lobingu

Zdroj: Šport, Róbert Kotian

Ministerstvo školstva predstavilo návrh nového modelu financovania športu. Zrejme nie náhodou tento model vytvoril bariéru medzi tými, ktorí z neho majú profitovať, a tými, ktorí naň budú doplácať. Deliaca čiara však nie je taká jednoznačná, ako sa na prvý pohľad zdá.

Už nebude rozhodovať, že ten, kto je lepší lobista, má lepší prístup na ministerstvo a preto dostane vyššiu dotáciu. Po novom dostane viac ten, kto bude dosahovať kvalitné výsledky, bude populárny a bude lepšie pracovať s mládežou, hovoria unisono Jozef Tokoš, Igor Moška a Ján Marušinec, traja z tímu poradcov ministra školstva, vedy, výskumu a športu Eugena Jurzycu.

Podľa nového modelu vychádzajúceho z kritérií úspešnosti, popularity a mládežníckej členskej základne, sa má rozdeľovať až 90 percent financií nasmerovaných do športu. Nový spôsob financovania presne určujú tri presne merateľné kritériá: rebríček športov – reprezentácií, talentovanej mládeže a rebríček sto elitných športovcov Slovenska.

Výhodou tohto modelu má byť aj to, že ak sa zväzy budú venovať dosahovaniu úspechu aj zvyšovaniu počtu športujúcich detí vo veku do 18 rokov, malo by im to priniesť zvýšenie financií.

Hlavnou motiváciou zväzov pri budúcom rozdeľovaní financií, ak teda bude tento model schválený ministrom školstva, by mali byť počet športujúcich detí do 18 rokov, výsledky reprezentačných tímov a športovcov a popularita každého športu.

Doteraz medializované výsledky okamžitých drastických dopadov tohto modelu na financovanie viacerých športový zväzov nebrali do úvahy prechodné päťročné obdobie, počas ktorého budú financie pre všetky športové zväzy viazané na výšku dotácií v roku 2011 – postupne sa má znižovať strop dotácií, pod ktorú nesmie klesnúť podpora jednotlivých zväzov na 90, 80, 70, 60 až 50 percent zo sumy vyčlenenej v roku 2011.
 
„V návrhu na rok 2012 navrhujeme garancie, aby žiadny športový zväz neklesol pod 90 percent sumy, ktorú mal na reprezentáciu a talentovanú mládež v roku 2011. Tá garancia sa netýka investícií a podujatí, ale zabezpečí, že nebudú dramatické skoky nadol,“ hovorí Tokoš.
 
Navrhovaný model vychádza predovšetkým z úspešnosti a popularity jednotlivých športov. Podľa ministerského materiálu bol vzorec na financovanie športových zväzov stanovený v prípade štátnej reprezentácie ako: podiel na financovaní = úspech x popularita.


V prípade talentovanej mládeže bol tento vzorec doplnený ešte o ďalšiu premennú, ktorou je počet športujúcej mládeže. Vzorec po tejto úprave vyzerá nasledovne: podiel na financovaní = 90% x (úspech x popularita) + 10% x počet športujúcej mládeže.

Na určovanie úspešnosti športovcov a tímov sa brali do úvahy poradie vo svetovom rebríčku a výsledky na medzinárodných podujatiach (OH, MS, ME, halové MS a ME, Svetový pohár, MSJ a MEJ), kde napríklad za 1. miesto na majstrovstvách sveta je približne rovnaký bodový zisk ako za 5. na olympijských hrách.

Istú rolu pri výpočte zohrával aj faktor medzinárodnej konkurencie (je iná napríklad pri futbale, kde je vyše 200 národných futbalových zväzov, ako pri nohejbale, kde ich je len 29). Pri vypočítavaní rebríčkov talentovanej mládeže sa do výsledného vzorca započítaval aj koeficient finančnej náročnosti jednotlivých športových odvetví – ktorá je iná napríklad pri hokeji ako pri florbale.

Veľké výhrady viacerých zväzov vyvolalo najmä určovanie popularity jednotlivých športov, ktorá vychádzala z troch rovnako oceňovaných veličín – domáceho prieskumu verejnej mienky, monitoringu domácich médií a monitoringu svetových médií.

Podľa medializovaných informácií mali na tento model doplácať športy s malou členskou základňou, ale ktoré pritom dosahovali skvelé výsledky na medzinárodných podujatiach (streľba, vodný slalom, rýchlostná kanoistika).

Iný uhol pohľadu však ponúkajú „Jurzycovi muži“. Okrem rebríčka športov bol totiž vytvorený aj rebríček sto športovcov zo športov, ktoré buď nie sú veľmi populárne alebo nemajú masovú základňu, a preto nemajú šancu dostať sa na vrchol rebríčka športov.

 „Ak však dosahujú dobré výsledky, môžu cez rebríček športovcov získať peniaze,“ upresňuje Marušinec. Na tento rebríček športovcov pôjdu asi tri milióny eur – 30 percent môžu zväzy použiť voľne, 70 percent bude viazaných na konkrétnych elitných športovcov (sú tam tenistky, vodní slalomári, strelci, cyklisti, atléti).

Zdá sa teda, že ešte pred včerajšou tlačovkou silných zväzov s veľkou členskou základňou, spokojných a podporujúcich navrhovaný model, sa mala konať tlačovka vedenia ministerstva školstva a Jurzycovho poradného tímu, ktorý by dôsledne vysvetlil princípy navrhovaného modelu financovania športu. A ešte pred ňou diskusia s väčšinou športových zväzov...