Ide o milióny eur
Zdroj: Šport, Róbert KotianŠportové poukazy majú pomôcť pri financovaní dlhodobo podvyživeného slovenského športu
Prvou fázou reformy športu je, podľa ministra Eugena Jurzycu, dostať deti na športoviská a peniaze do športových klubov. Jednou ranou prizabiť dve muchy – aj takto sa dá vnímať prvá etapa pripravovanej reformy športu, ministrom Eugenom Jurzycom v pondelok predstavená Koncepcia rozvoja pohybových aktivít detí a mládeže. Prvou z dvoch spomínaných múch je športovanie detí vo voľnom čase a druhou presun financií z rezortu školstva do športových klubov. V optimálnom prípade pôjde o niekoľko stoviek miliónov korún.
Prvou fázou reformy športu je, podľa ministra Eugena Jurzycu, dostať deti na športoviská a peniaze do športových klubov. Jednou ranou prizabiť dve muchy – aj takto sa dá vnímať prvá etapa pripravovanej reformy športu, ministrom Eugenom Jurzycom v pondelok predstavená Koncepcia rozvoja pohybových aktivít detí a mládeže. Prvou z dvoch spomínaných múch je športovanie detí vo voľnom čase a druhou presun financií z rezortu školstva do športových klubov. V optimálnom prípade pôjde o niekoľko stoviek miliónov korún.
„Touto koncepciou sa snažíme prekonať tri bariéry, prečo deti nešportujú. Prvou je ich nechuť športovať, druhou neschopnosť rodičov financovať športové záujmy ich detí a treťou nedostatok športovísk,“ hovorí Igor Moška, generálny sekretár Slovenského tenisového zväzu (STZ) a člen externého poradného tímu ministra školstva a športu Eugena Jurzycu.
Koncepcia rozvoja pohybových aktivít detí a mládeže (ďalej koncepcia), pripravená na ministerstve školstva v týchto dňoch, je prvou a podľa Jozefa Tokoša, lídra tímu poradcov, aj najdôležitejšou fázou veľkej reformy športu, ktorá má byť schválená slovenskou vládou do konca roka 2011.
A hoci ciele, ktoré táto koncepcia prináša do vyučovania telesnej výchovy od školského roka 2012/2013, sú veľmi dôležité (zvýšenie počtu hodín telesnej výchovy na tri týždenne, zmena vyučovania telesnej výchovy na jej zážitkovú formu, zmena hodnotenia žiakov...), nemenej významné sú iné ciele koncepcie, orientované na športovanie detí a mládeže vo voľnom čase. Pretože, ako hovoria jej autori, ďalším cieľom koncepcie je aj „zatraktívnenie športov či zvýšenie intenzity pohybových aktivít mimo vyučovacích hodín, a to motiváciou športových zväzov a klubov k vyššej spolupráci so školami,“ Pozitívnym dôsledkom tejto spolupráce môže byť viac financií pre športové kluby a zväzy, ktoré sú už dlhodobo podvyživené.
A prostriedkom, ktorý by mal zmeniť súčasnú situáciu, keď približne štvrtina školopovinných detí cvičí iba na hodinách telesnej výchovy a podľa odhadov približne len desatina detí športuje v kluboch, je projekt športových poukazov.
A prostriedkom, ktorý by mal zmeniť súčasnú situáciu, keď približne štvrtina školopovinných detí cvičí iba na hodinách telesnej výchovy a podľa odhadov približne len desatina detí športuje v kluboch, je projekt športových poukazov.
V súčasnosti sa na záujmovú činnosť detí vrátane športu využívajú vzdelávacie poukazy, ktoré sú ročným príspevkom štátu pre jedného žiaka na záujmové vzdelávanie vrátane športu v hodnote 28 eur. Podľa koncepcie štát na rok 2010 vynaložil na tieto poukazy takmer 18 miliónov eur (približne 540 miliónov korún), čo je z hľadiska potenciálneho financovania športu zaujímavá suma (najmä ak vieme, že už dve desaťročia dáva štát z rozpočtu ministerstva školstva na šport približne miliardu korún ročne).
Tu by zrejme mohol nastať synergický efekt – na jednej strane sa autori koncepcie usilujú prekonať druhú bariéru, teda športovanie detí vo voľnom čase, kde mienia vo väčšej miere zainteresovať dlhodobo podfinancované športové kluby. Zväzy sa totiž venujú hlavne reprezentantom a talentovanej mládeži, hovorí Moška, kluby sa starajú samé o seba, majú vlastný život a fungujú na základe klubových členstiev. Zrejme aj z toho dôvodu prichádza Jurzycov tím poradcov s myšlienkou vytvoriť projekt športových poukazov na podobnom princípe ako sú vzdelávacie a presunúť časť týchto dotácií z ministerstva školstva priamo do športových klubov. Cieľom je súbežne riešiť viacero problémov – zapojiť deti do športovania či už v školách alebo v športových kluboch, zamestnať ich pohybovými aktivitami v kritickom čase popoludní od 14. do 18. hodiny, zapojiť do športovania aj deti, ktoré sa športovaniu nevenovali z finančných dôvodov, vyvolať konkurenciu medzi športovými klubmi a školami, aby sa usilovali získať školákov pre športovanie a priniesť viac či menej zaujímavé sumy peňazí do klubov, ak sa budú venovať deťom. Samozrejme, nedá sa uvažovať o tom, že by väčšina z tejto sumy skončila v športových krúžkoch a kluboch, ani o tom, že táto sprostredkovaná dotácia vytiahne športové kluby zo stavu finančnej podvyživenosti, ale potenciálne získané desiatky miliónov korún zrejme krokom do priepasti nebudú.
Minister Jurzyca vidí dve cesty, ktorými je možné dostať financie do klubov – jednou sú už spomínané športové poukazy na rozvoj pohybových aktivít detí a mládeže, ktoré by si školáci mohli uplatniť aj v športových zväzoch akluboch, a druhou je možnosť zapojiť národné športové zväzy a športové kluby, ktoré by viedli školákov k športu vo voľnom čase. Tie by získali podporu zo štátneho rozpočtu prostredníctvom výzvy. Jozef Tokoš ju konkretizuje – keďže Ministerstvo školstva má záujem rozpohybovať deti vo voľnom čase, vyzve športové kluby a zväzy, aby sa uchádzali na ministerstve školstva o financie vyčlenené na športovanie detí a podľa toho, koľko detí kluby získajú, budú štátom financované.
Obaja ministrovi poradcovia - aj Tokoš aj Moška - však viac dôverujú projektu športových poukazov, ktorého prvá, experimentálna fáza by sa mala spustiť už od 1. septembra.
Podstata projektu je v tom, že deti v škole dostanú na začiatku školského roka ponuku nielen športových krúžkov na škole, ale aj športových klubov v meste, teda akési menu, aj s výškou členského, na ktoré budú môcť použiť športové poukazy v istej finančnej hodnote. Napríklad na basketbalový či volejbalový krúžok na škole bude žiakovi stačiť 50-eurový poukaz, zatiaľčo tenisový klub v meste bude chcieť viac, takže školákovi budú musieť k športovému poukazu čosi pridať aj rodičia. „A tí sa budú môcť rozhodnúť, či jeho dieťa ostane v škole, kde ho to nestojí nič, alebo - ak chce, aby sa venovalo nejakému športu v klube - využije poukaz a zvyšnú sumu doplatí,“ vysvetľuje princíp športových poukazov Igor Moška. S týmto projektom spája aj odstránenie základného problému slovenského športu – „chýbajú nám deti, namiesto výberu často robíme nábor, kluby berú všetky deti, ktoré prídu.“
Tento pilotný projekt sa najprv vyskúša na 8 (16) školách v krajských mestách, v ktorých rodičia dostanú ponuku športových možností v škole a v meste a budú si môcť vybrať pre deti jednu z možností. Vybrané školy by mali mať približne 200 až 300 detí na prvom stupni a okrem nich aj telocvičňu a ihriská pri škole. Do konca roka by mali prebiehať oba varianty (výzva aj experiment), a po fáze vyhodnocovania (koľko rodičov si vybralo krúžky, koľko kluby, koľko vôbec žiadnu možnosť, aké úspešné boli kluby pri získavaní detí) by malo byť jasné, akou cestou sa bude tento spôsob rozhýbania detí, ich športovania vo voľnom čase a spolufinancovania športových klubov bude uberať.
„Ak to dobre pôjde, udejú sa dve veci – riaditelia škôl sa budú snažiť si udržať deti v škole, a urobia im zaujímavú ponuku, a o to isté sa budú snažiť aj kluby. Pomôžeme tak základným článkom - klubom, ktoré dnes nemajú deti,“ hovorí Moška.
Podľa Tokoša by sa od zavedenia športových poukazov dali očakávať lepšie výsledky, ak by mal hodnotu napríklad 100 eur, ale v súčasnej ekonomickej situácii považuje túto dlhodobú ambíciu za nerealizovateľnú.
A keďže nie je zaručené, že na tento projekt sa v štátnej kase nájde dostatok peňazí, hoci rozpohybovanie a športovanie detí je ako jeden z bodov programového vyhlásenia vlády vo verejnom záujme, ponúka sa aj záchranné riešenie. Minister školstva v koncepcii síce navrhuje, aby sa pri príprave štátneho rozpočtu na rok 2012 zohľadnila požiadavka na zavedenie športových poukazov, jednoducho a zároveň elegantnou novelou zákona by sa dalo dosiahnuť, aby sa vzdelávacie poukazy mohli využívať nielen v školách a školských zariadeniach, ale aj v externom prostredí, teda aj v športových kluboch. To dnes zákon o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení nepovoľuje. Druhou stranou takéhoto núdzového riešenia je, že by to zrejme neprinieslo žiadne nové financie do športu, ale iba rozdelilo súčasný balík vyčlenený na vzdelávacie poukazy.
Pozitívne sa k tejto myšlienke stavajú aj predstavitelia Konfederácie športových zväzov (KŠDZ) a Asociácie telovýchovných jednôt a klubov SR (ATJK) Marián Kukumberg a Ľubomír Dobrík, hoci obaja vedia, že nejde o všeliek. Kukumberg víta tento pokus a snahu zlepšiť finančnú situáciu športu, pre ktorý je dobré každé euro. „Tento pokus o zlepšenie situácie je dobrý nielen preto, že ide o nejaký finančný objem, ktorý je diskutabilný, ale aj preto, lebo ide o transparentné používanie peňazí na šport. Podstatné je, a to vítame, že je šanca, aby išlo viac peňazí na šport, ktoré sú navyše efektívnejšie a adresnejšie.“
Spomínanú sumu však v situácii, keď sa v niektorých kluboch platí mesačne až 20 eur, považuje za nízku na pravidelné športové aktivity. „Pokiaľ sa výrazným spôsobom nenavýšia peniaze do športu, lebo je preukázateľné, že je poddimenzovaný, ani tieto dobré úmysly nemusia vyjsť.“
Generálny sekretár ATJK Ľubomír Dobrík sa nazdáva, že tieto poukazy môžu pomôcť najmä v menších športových kluboch na dedinách a dodáva, že „roky sa píše o tom, ako treba podporiť šport detí a mládeže, no nič extra sa neurobilo. Určite nikto nemôže čakať, že štát všetko urobí - musia sa pridať obce, vyššie územné celky, školy, športové spolky, rodičia, podnikateľské subjekty..., ale štát môže či musí dať nejaké peniaze na štart a vytvárať legislatívny priestor na podporovanie športu. Bohužiaľ, štát finančne slabo podporuje šport ako taký. A všeobecne sa podcenila spoločenská úloha základných článkov športového hnutia - telovýchovných jednôt a športových klubov.“
Spomínaná koncepcia nerieši nielen tretiu bariéru, prečo deti nešportujú, teda nedostatok športovísk, ale sa nevenuje ani športovo talentovaným deťom a univerzitnému športu. Tieto otázky, podobne ako problémy financovania športu, sú obsahom veľkej reformy športu, ktorá má byť pripravená za mesiac.
