Bude Národný futbalový štadión s komerčným plášťom?
Zdroj: Šport, Róbert Kotian NÁRODNÝ FUTBALOVÝ ŠTADIÓN kedy a kde bude stáť (III.)
Pred niekoľkými dňami bolo piate výročia rozhodnutia (ešte) Dzurindovej vlády o výstavbe Národného futbalového štadióna. Podľa iného rozhodnutia Ficovej vlády sa v týchto dňoch mala stavať konštrukcia prestrešenia na Národnom futbalovom štadióne. Vystavanom na miestne zbúraného štadióna Slovana Bratislava. Už tretie vládne rozhodnutie o Národnom futbalovom štadióne, plánované na niektoré júlové rokovanie Radičovej vlády, sa odkladá prinajmenej na august. Faktom však je, že dodnes nie je určené ani len to, kde bude štadión stáť. K Národnému futbalovému štadiónu teda stále vedie viacero cestičiek.
DOMINANTNÝM PRINCÍPOM SÚŤAŽ
Nový návrh na vybudovanie Národného futbalového štadióna má pripraviť minister školstva, v súčasnosti na ňom pracuje jeho sekcia športu na čele s Ladislavom Križanom a poradný tím pod vedením Jozefa Tokoša. Podľa pôvodných predpokladov mal ísť tento návrh na pripomienkové konanie a na rokovanie vlády ešte v tomto mesiaci, ale komplikovanosť problematiky a odlišnosť riešení aj na odbornej úrovni signalizuje, že termín rozhodovania sa zrejme ešte posunie. Navyše vláda bude mať najbližšie rokovanie až v auguste, jej rozhodnutiu by malo predchádzať aj pripomienkové konanie, takže hovoriť o nejakom konkrétnom termíne by bolo veštením z krištáľovej gule. A dodajme, že k politickému rozmeru celého projektu sa ešte ani zďaleka nepribližujeme a tento uhol rozhodovania nebude oveľa jednoduchší ako rozhodovanie odborné o výbere lokality, o financovaní a investorovi celého projektu.
Jozef Tokoš a Ján Marušinec z poradného tímu hovoria, že práve z dôvodu obáv, aby futbalový štadión nenasledoval príklad hokejového štadióna, bolo vlani zrušené uznesenie o výstavbe NFŠ a dnes sa pripravuje nová koncepcia výstavby Národného futbalového štadióna - pripomínajúca tú z roku 2006. Vo verejnom záujme je podľa oboch poradcov poskytnúť priestor a čas pre potreby slovenskej futbalovej reprezentácie, aby mohla hrať na našom území a na takom štadióne, ktorý spĺňa kritériá UEFA a FIFA.
Na rozdiel od preferencií bývalej vlády má súčasnému procesu výstavby NFŠ dominovať forma súťaže, keď by sa najprv mal v jej prvej fáze vybrať poradca, ktorý určí detaily druhej fázy obstarávania – v ktorej pôjde o výber lokality, investora, prevádzkovateľa, od ktorého by si mal Slovenský futbalový zväz objednávať služby pre potreby reprezentácie.
Istou možnosťou je aj súťaž projektov investorov, kde by jeden ponúkol aj lokalitu aj typ štadióna a iný by prišiel s inou lokalitou a iným typom štadióna a s víťazom by štát podpísal zmluvu.
Nie je zatiaľ rozhodnuté ani o forme vlastníctva štadióna, či bude verejné, súkromné alebo zmiešané, avšak vzhľadom na stav financií v štáte sa nedá predpokladať, že by bol vlastník čisto verejný (mesto alebo župa). V takom prípade, nie veľmi pravdepodobnom, by napríklad Bratislavský samosprávny kraj dostal dotáciu od štátu na výstavbu štadióna a na jeho pozemkoch v Petržalke by bol štadión postavený. Pri inej, zmiešanej forme vlastníctva „by sa vytvorila nejaká špecializovaná akciová spoločnosť, do ktorej by samospráva vstúpila pozemkami a nejaký kapitálovo silný partner by zaručil, že bude mať dosť peňazí na prefinancovanie výstavby takéhoto projektu,“ hovorí Marušinec.
Limitujúcim faktorom sú aj financie - mesto (župa) ani štát zrejme v najbližších rokoch nenájdu vo svojich rozpočtoch 70 miliónov eur na národný štadión a bude sa uvažovať o postupnom rozložení splátok.
FTÁČNIK NEVYLUČUJE ANI JEDEN VARIANT
Bratislavský primátor Milan Ftáčnik na otázku, či má mesto záujem byť spolumajiteľom národného štadióna alebo sa nejakým spôsobom podieľať na jeho vlastníctve či spravovaní, odpovedá, že „mesto sa môže podieľať iba prenájmom pozemkov. Nechce byť spolumajiteľom, ani štadión vlastniť či ho spravovať“. Ftáčnik na margo doterajších rozhovorov v tejto otázke pripustil, že si vie predstaviť oba varianty, ktoré doteraz prichádzali do úvahy, teda aj výstavbu NFŠ na zelenej (petržalskej) lúke, aj na mieste štadióna Slovana. „Výhodou Petržalky je, že z hľadiska rozlohy tam okrem Národného futbalového štadióna vojdú aj dva tréningové štadióny a potrebné zázemie. Ale pre túto lokalitu treba vybudovať infraštruktúru, to znamená siete a prístupové cesty,“ hovorí Ftáčnik. Rovnako však nezavrhuje ani druhý variant: „Lokalita Slovana na Tehelnom poli je síce menšia ako Petržalka, ale má vybudovanú infraštruktúru a má veľmi dobré napojenie verejnou dopravou. Preto považujeme aj túto lokalitu za reálnu pre Národný futbalový štadión.“
Na margo doterajších rozhovorov mesta a predstaviteľov Slovana Bratislava Ftáčnik povedal: „Pán Kmotrík mi predstavil hlavnú myšlienku, že sa chce za vlastné peniaze pustiť do výstavby štadióna pre Slovan, ktorý by mohol mať parametre aj Národného futbalového štadióna. Ja som vyslovil takejto myšlienke podporu. Na základe nášho stretnutia sa uskutočnilo rokovanie zástupkyne investora a odborných zamestnancov magistrátu, na ktorom boli predstavené objemové štúdie štadióna a nadväznej výstavby v jeho okolí. Zamestnanci magistrátu formulovali pripomienky k štúdii a požiadali o ich zapracovanie do predloženej dokumentácie. Zatiaľ upravená dokumentácia mestu predložená nebola.“
Podľa primátora by však rozhodujúce slovo pri výbere lokality mal mať ten, kto bude výstavbu štadióna financovať a to Bratislava podľa neho určite nebude.
ČRTÁ SA NOVÉ RIEŠENIE?
Novú možnosť výstavby národného futbalového štadióna, dosť prekvapujúcu, o akej sa doteraz veľa nehovorilo, spomenul v rozhovore pre Šport generálny sekretár SFZ Jozef Kliment. V predchádzajúcej časti sme uverejnili, že podľa Klimenta by na štadión podľa ich predstáv mohlo stačiť 45 milión eur. Predstavitelia SFZ sa však stretli aj s ponukou jednej švajčiarskej firmy, ktorá by v prípade akceptovania zmenila doterajšie uvažovanie o výstavbe NFŠ: „Tá firma nám prezentovala ako možné riešenie futbalový štadión s komerčným plášťom. Suma by bola vyššia, okolo 70 miliónov, ale firma ponúkala model, keď by zafinancovala výstavbu štadióna, ale s podmienkou, že by prevádzkovala jeho komerčnú zónu. Toto jej tiež jedna z možností,“ hovorí Kliment.
Pred niekoľkými dňami uverejnila TASR informáciu, že o podobnom projekte uvažujú aj v Nitre. Podľa tejto správy by nitriansky futbalový štadión mohol byť v budúcnosti kompletne zrekonštruovaný a jeho areál obohatený o nové služby. Pribudnúť by mohli ubytovacie kapacity, stravovacie zariadenia a rôzne ďalšie športové a relaxačné služby. Konzorcium firiem si chce prenajať mestský majetok na dobu 60 rokov. Futbalový štadión, komunikácie a ďalšie líniové stavby by zostali vo vlastníctve mesta, novovybudované komerčné časti by boli vlastníctvom konzorcia ako protihodnota jeho investície.
Aj podľa Klimenta je teda alternatív, ktoré prichádzajú do úvahy, viac: „Priechodný by teda mohol byť aj takýto variant, že by súkromný investor dokázal zafinancovať celý projekt a potom by ho po určitú dobu prevádzkoval. Ak by sa postavil nový štadión, tak by malo byť zadefinované na „iks“ rokov a za akých podmienok sa tam budú hrať medzištátne zápasy. My sa budeme snažiť, aby tie podmienky boli pre nás čo najvýhodnejšie. Z toho dôvodu by sme chceli mať možnosť ovplyvniť podmienky výberového konania, aby naše predstavy boli splnené.“
Takáto možnosť by zrejme odbremenila štát od financovania výstavby NFŠ a mohla by dostatočne splniť požiadavky SFZ spojené s organizovaním zápasov slovenskej reprezentácie. Jozef Kliment totiž opakovane zdôrazňoval potrebu, že aby mohli organizovať tieto stretnutia podľa svojich predstáv, „mal by to byť SFZ, kto bude určovať podmienky jeho organizácie, kde by sa mali splniť všetky kritériá UEFA a FIFA. Lebo na takýchto zápasoch v zahraničí sa stretávame s vynikajúcou organizáciou a infraštruktúrou a to isté chceme poskytnúť aj našim hosťom počas medzištátnych zápasov a Ligy majstrov. Znamená to podľa všetkých pravidiel UEFA a FIFA a podľa nášho manuálu, ako sa taký zápas má organizovať. Ak si prenajmeme štadión, tak by sme mali dostať 48 hodín pred zápasom čistý štadión, kde implementujeme náš koncept. Potrebujeme na to mať k dispozícii celý štadión“.
KTO ZAČNE SKÔR?
Nič nie je také komplikované, aby sa nedalo ešte viac zauzliť. Pred niekoľkými týždňami na tlačovke oznámil väčšinový majiteľ Slovana Bratislava Ivan Kmotrík, že plánuje zbúrať starý štadión na Tehelnom poli a na jeho mieste postaviť nový, s kapacitou do 20-tisíc miest, s podzemnými garážami, bytovou a občianskou vybavenosťou, ktorá by časť investícií vrátila. Kvôli tomu požiadali aj o zmenu územného rozhodnutia a keďže aj samotný Kmotrík priznáva, že nemôžu počítať s dotáciami od štátu alebo samosprávy, plánuje postaviť štadión „z vlastných zdrojov a zo zdrojov partnerov a sponzorov“. Z tohto dôvodu je termín začatia búrania starého a výstavby nového štadióna neistý.
Neznáma je aj odpoveď na otázku, či Bratislava potrebuje dva nové moderné štadióny - národný a slovanistický a či by nebolo vhodnejšie jedným moderným štadiónom vyriešiť oba problémy. Zmenu situácie v takomto prípade priznáva aj Jozef Kliment: „Pokiaľ by zástupcovia Slovana začali stavať, bol by to nový fenomén, ktorý by nás možno prinútil prehodnotiť našu filozofiu, ale musíme mať istotu, že začnú stavať. Ak to však opäť zostane iba pri sľuboch, tak nemáme o čom uvažovať a ideme našou cestou.“
O tom, že slovenská reprezentácia by mala hrávať svoje zápasy na dôstojnom slovenskom stánku, sa nedá pochybovať. Ani najväčší neprajníci Slovana Bratislava zrejme nespochybnia, že jeho momentálna situácia z hľadiska vlastného štadióna je voči viacnásobnému československému i slovenskému majstrovi a víťazovi PVP 1969 prinajmenej neúctivá. Či sa však dajú zabiť dve muchy jednou ranou, je veľmi otázne – na to by musela nastať dohoda prinajmenej dvoch Ivanov, Kmotríka a Mikloša, obaja by museli prekročiť svoj vlastný tieň. Lebo predstava, že Slovan Bratislava hráva na štadióne na južnom okraji Petržalky, alebo že minister financií poskytuje majiteľovi Slovana dotáciu vo výške niekoľko desiatok miliónov eur na reštaurovanie jeho štadióna len preto, aby tam slovenská reprezentácia hrávala niekoľko zápasov za rok, je zo žánru sci-fi...
