Nenásytnosť boháčov spojila futbalový svet

Zdroj: Hospodárske noviny, Martin Rendek

Avizovaná súťaž Európska Superliga, za ktorou stojí tucet elitných klubov s celkovou valuáciou viac ako 34 miliárd dolárov, uvrhla najpopulárnejší kolektívny šport do vojnového stavu. Princípy samotnej hry sa tak otriasajú v základoch.

Už od začiatku týždňa sa drvivá väčšina futbalového sveta silne búri proti projektu futbalovej Superligy. Uzavretá súťaž pre elitu spôsobila zemetrasenie naprieč celým futbalovým spektrom. Dal si teda futbal skutočne vlastný gól a naozaj by v prípade novej milionárskej súťaže išlo výhradne o negatívny projekt? Za vznikom Superligy stoja predovšetkým dvaja mocní funkcionári – prezident madridského Realu Florentino Pérez, ako aj predseda Juventusu Turín Andrea Agnelli.

Štyria miliardy od JP Morgan
A na rozbehnutie revolučného projektu získali otcovia myšlienky aj dostatočne atraktívny finančný balík od poprednej americkej investičnej banky JP Morgan. Konkrétne ide o sumu štyri miliardy dolárov. Čiastka 3,5 miliardy poputuje priamo do fondu súťaže, z ktorého budú klubom vyplácané finančné odmeny, respektíve prize money. Zvyšnú pol miliardy zhltnú dodatočné platby a pridružené náklady. To, že „vietor fúka“ zo Spojených štátov je jednoznačné. Anglické kluby Arsenal, Liverpool či ManUnited majú amerických vlastníkov a tamojšie profiligy majú dlhodobo uzavretú štruktúru bez priameho postupujúceho, respektíve zostupujúceho tímu. Navyše časom by Superliga mohla byť prístupná aj pre drobných investorov.

Udalosť, ktorá presahuje samotný šport
„Snaha o vytvorenie samostatnej súťaže pre najlepšie a najbohatšie kluby tu tlela už dlhé roky. Ide o dlhodobý a paralelný proces, no naozaj si nepamätám, aby podobne závažná udalosť vyvolala unisono také kritické a odmietavé reakcie na celom svete,“ uviedol pre HN športový analytik Jozef Tokoš. Snaha dvanástky superklubov, ktorých úhrnná hodnota je na základe nedávneho rebríčka Forbes vyčíslená na 34,362 miliardy dolárov, dala do pozoru okrem bežných fanúšikov aj politické špičky. „Tento projekt neplánovane spojil UEFA, FIFA, národné federácie, no aj politikov. A nie hocijakých. Veď v jeden deň sa k tomu vyjadrili Boris Johnson aj Emmanuel Macron. Je to teda udalosť, ktorá už presahuje samotný šport,“ pripomína Tokoš.

Sme inovátori, nie zlosynovia
V každom prípade Florentino Pérez sa dôrazne dištancuje od akýchkoľvek obvinení, že superbohaté kluby doslova znásilnili futbal či pošliapali základné princípy hry. Práve naopak, futbal potrebuje podľa Péreza novší, modernejší šat. A práve ten má ponúkať Superliga. „Futbal musí držať krok a prispôsobiť sa. Je to jediný globálny šport a musíme sa zamyslieť, prečo ľudia do 24 rokov strácajú záujem. Až príliš veľa zápasov nemá úroveň a existujú iné platformy, ktoré poskytujú viac zábavy,“ citovala Péreza agentúra AFP. Podľa šéfa Realu Madrid sa skupina európskych veľkoklubov spojila, aby znova zatraktívnila futbal.

Viac peňazí z koláča
Čísla však nepustia. A nechce sa veriť, že tvrdí a úspešní biznismeni typu Péreza či Agnelliho by v novom projekte hľadali primárne altruistické motívy. Len pre úplnosť, podľa analytikov talianskej banky Intesa Sanpaolo si v rokoch 2018 až 2021 zarobila Liga majstrov na príjmoch z televíznych práv zhruba dve miliardy eur. Rovnakú sumu by pritom mohla zinkasovať za svoj televízny obsah aj Superliga. Len s tým rozdielom, že kým v Lige majstrov je 32 účastníkov, v Superlige by to bolo dokopy 20 mužstiev. Tým pádom by sa každému ušlo z koláča viac financií. Aktuálna situácia sa mení za pochodu prakticky každý deň. Stále sa však dá čierny scenár zvrátiť. „Kľúčové bude, ako to ustoja národné ligy, najmä anglická liga. Pokiaľ by hráčom hrozilo vylúčenie z MS či Eura a zároveň by tých šesť klubov bolo vylúčených z Premier League, tak si myslím, že projekt Superligy by sa nezrealizoval,“ dodal ešte na záver Tokoš.