Namiesto Ligy majstrov vyrobili zahraniční investori dlhy a hanbu. Pritom sme na futbalový biznis ako stvorení, hovorí Trenčín

Slovenský klubový futbal má neprávom povesť podnikateľskej čiernej diery, myslí si generálny manažér AS Trenčín Róbert Rybníček. „Máme tu ideálne podmienky, aby sa klub postupne stal samofinancovateľným,“ myslí si dlhoročný futbalový funkcionár. Súhlasí s ním aj futbalový agent Jozef Tokoš. „Investori (nielen futbaloví) hľadajú aj politickú stabilitu, ktorá u nás je,“ hovorí.

Doteraz však bol zahraničný kapitál úspešný len v Trenčíne. Ak sa aj niekomu podarilo zarobiť alebo sa aspoň dostať na nulu, okrem Trenčína to boli hlavne kluby so slovenskými lokálnymi majiteľmi ako Artmedia Petržalka (Ivan Kmotrík), MŠK Žilina (Jozef Antošík), Spartak Trnava (Vladimír Poór) či Slovan Bratislava (Kmotrík).

K systematickej práci klubu so zahraničným kapitálom však prišlo len v Trenčíne, vo zvyšných prípadoch išlo väčšinou o špekulantov, ktorí za sebou často zanechali dlhy. Aj začiatkom roka 2021 sa okolo slovenských futbalových klubov pohybujú viacerí zahraniční investori – deje sa tak v Nitre, Seredi či Pohroní. Môže sa im podariť niečo ako Tschen La Lingovi v Trenčíne alebo sa bude opakovať skôr tradičný scenár ako napríklad pred pár rokmi v Zlatých Moravciach? Rozprávali sme sa s predstaviteľmi oboch klubov, ktoré ilustrujú, ako môže vyzerať vstup zahraničného investora do slovenského futbalu. Postrehy pridal aj hráčsky agent Jozef Tokoš.

(...)

Lacná a stabilná krajina
Na Slovensku sa začína myslieť aj na výchovu. Špičkovú akadémiu má MŠK Žilina a ešte väčšiu vybudoval DAC Dunajská Streda, a to aj s pomocou maďarskej vlády. Výhodou Slovenska je aj to, že je lacné. Rybníček tvrdí, že tu na prienik do pohárovej Európy stačia v porovnaní s inými krajinami relatívne nízke náklady. Konkurencia vo Fortuna lige nie je až taká vysoká. „Na druhej strane, mnohí si myslia, že dovedú dvoch-troch hráčov a vyhrajú ligu,“ hovorí Martin Ondrejka, predseda predstavenstva FC ViOn Zlaté Moravce.

Odhaduje, že na prienik do predkôl európskych pohárov treba investovať minimálne dva milióny eur, ktoré to však automaticky negarantujú. „Napríklad v Česku by to na predkolá nestačilo určite,“ dodáva. Rybníček navyše pripomína, že po Lige majstrov a Európskej lige vzniká od sezóny 2021/22 aj tretia nadnárodná súťaž, ktorá je ďalším potenciálnym zdrojom príjmov. Európska konferenčná súťaž bude v hierarchii na treťom mieste. Okrem Trenčína sa v posledných rokoch dokázal samofinancovať bez dotácií od majiteľa aj MŠK Žilina, a to vďaka predaju hráčov do západných líg. Dobré obdobia mal aj Slovan Bratislava a Spartak Trnava, tie však súviseli s miliónovými bonusmi, ktoré dostali za účasť v skupinovej fáze Európskej ligy.

Do vyratúvania pozitív Fortuna ligy sa zapája aj hráčsky agent Jozef Tokoš. Hovorí, že podobne ako v biznise celkovo, aj vo futbale láka investorov napríklad stabilná politická situácia. „A tú máme – na rozdiel od takého Bieloruska,“ myslí si. „Nemáme problémy ani s reguláciou zo strany Slovenského futbalového zväzu či Únie ligových klubov.“ Za pozitívum označuje aj členstvo v Európskej únii. Čo sa však musí stať, aby atraktivita našej ligy nezostala len v rovine teórie? „Potrebujeme viac pozitívnych príkladov ako Trenčín,“ hovorí Tokoš.

Mladá liga
„Fortuna liga je súťaž, v ktorej dostávajú priestor mladí hráči,“ konštatuje Tokoš. Podľa Medzinárodného strediska pre športové štúdie (CIES) má momentálne Fortuna liga štvrtý najnižší vekový priemer hráčov zo všetkých európskych líg. To, že u nás dostávajú šancu nádejní mladíci, ktorí uprednostnia domáci klub pred zahraničnou akadémiou, dokazujú príklady Milana Škriniara (Žilina) či Stanislava Lobotku (Trenčín). Do zahraničia odišli až po tom, ako sa presadili vo Fortuna lige.

(...)