Profesionálny hráč ako zamestnanec alebo SZČO? Spor pokračuje

Zdroj: Šport, Róbert Kotian

Poslanci NR SR predložili zákon, voči ktorému má výhrady aj ministerstvo školstva a Finančné riaditeľstvo SR

„Zmenu v právnom postavení profesionálneho športovca za účelom dosiahnutia zamýšľaného cieľa vnímame ako negatívny krok, ktorý vo svojich dôsledkoch nezlepší ekonomickú situáciu športových klubov a naopak – výrazne zhorší postavenie profesionálnych hráčov a vymožiteľnosť ich práv garantovaných existujúcim statusom profesionálneho športovca vykonávajúceho závislú prácu“ – píše sa v otvorenom liste hokejovej a futbalovej hráčskej asociácie poslancom NR SR. Dôvodom ich otvoreného listu je skutočnosť, že poslanci NR SR Dušan Tittel a Tibor Jančula (obaja SNS) predložili na rokovanie NR SR novelu zákona o športe, ktorá by mala zmeniť zákon o športe tak, že podmienka výkonu profesionálneho športu v zamestnaneckom režime vo forme závislej práce bude zo zákona eliminovaná. Obe asociácie, Únia profesionálnych futbalistov (ÚFP) a Slovenská asociácia hráčov ľadového hokeja (SIHP) spolu s asi desiatkou vrcholových hráčov basketbalu a volejbalu (o.i. Nenad Miloševič, Radoslav Rančík, Matej Kubš, Richard Nemec) v liste konštatujú: „So spôsobom navrhovanej zmeny nesúhlasíme. Sme pripravení prispieť k schváleniu takého riešenia, ktoré je koncepčné a rešpektuje ochranu práv hráčov kolektívnych športov na Slovensku.“

Zasa pokútne
Novelu zákona o športe predložili obaja poslanci bez prerokovania s predstaviteľmi dvoch najvýznamnejších hráčskych asociácií a plánujú riešiť významné športové problémy opäť formou poslaneckého návrhu – ktorého účelom je bez vecnej diskusie presadiť parciálne záujmy – tentoraz niektorých športových klubov a proti záujmom alebo na úkor záujmov profesionálnych hráčov.
Každému zainteresovanému pozorovateľovi športového klubového života je jasné, že finančné podmienky klubov majú ďaleko k optimálnemu stavu – a že štát už dlhodobo neplní svoje sľuby, ktoré sa týkali zlepšenia podmienok pre súkromný sektor, aby mohol razantnejšie a hlavne výhodnejšie vstúpiť do financovania súkromných športových klubov. Ak však dvaja poslanci predkladajú návrh novely zákona, ktorá výrazne zhorší pozíciu profesionálnych športovcovo, nečudo, že sa kriticky ozvali ich hráčske asociácie a svoje výhrady podložili aj závažnými argumentami. Či to bude stačiť, nevedno, ale otvorený list všetkým poslancom v čase pred voľbami by mohol zapôsobiť – kto z poslancov chce mať „na triku“ zhoršenie situácie vrcholových športovcov kľúčových športových súťaží na Slovensku? (...)

Výhrady asociácií
Obaja poslanci v dôvodovej správe svoju motiváciu vysvetľovali tvrdením, že „nemožnosť vykonávať šport v kolektívnych športoch profesionálnym športovcom ako samostatne zárobkovo činnou osobou nie je žiadúca, nakoľko neprimerane obmedzuje zmluvnú voľnosť športovcov v kolektívnych športoch“. Podľa oboch poslancov by po prijatí ich návrhu mohol profesionálny športovec vykonávať športovú činnosť aj ako zamestnanec, aj ako SZČO. Bizarné na celej situácii je, že ani svojím návrhom by poslanci nemali definitívne dosiahnuť deklarované ciele – o čom podľa asociácií rozhodne prvý súdny rozsudok, ak dôjde k súdnemu sporu medzi hráčom a klubom. Podľa stanoviska asociácií totiž „text navrhovanej novely nezmení skutočnosť, že medzi profesionálnym športovcom kolektívneho športu a športovým klubom pôjde o pracovnoprávny vzťah aj v prípade uzatvorenia zmluvy podľa Občianskeho zákonníka, avšak sťaží uplatňovanie práv profesionálnych športovcov a podstatná časť ustanovení zákona o športe sa stane nepoužiteľná“. Dokonca obe asociácie tvrdia, že „predložený návrh zákona je nekoncepčný aj z toho dôvodu, že ... platí, že od 1. januára 2019 bez ohľadu na to, aký typ zmluvy klub so športovcom uzavrie, tak tento zmluvný vzťah, ktorý spĺňa znaky závislej práce, sa bude považovať za zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu podľa tohto zákona. To znamená, že športovci v kolektívnych športoch musia byť tak či tak zamestnanci“. Nezmyselnosť Tittel/Jančulovej iniciatívy podčiarkuje aj fakt, že „športové kluby nie sú v prechodnom období do 31.12.2021 odvodovo nijako zaťažené, status profesionálneho športovca ako zamestnanca nepredstavuje pre športové kluby žiadne dodatočné finančné náklady, ktorých zníženie by bolo potrebné riešiť novelou navrhovanou možnosťou výkonu profesionálneho športu ako SZČO“.Podľa Olivera Pravdu, prezidenta SIHPA, je tento návrh novely zákona nepremyslený a „bol napísaný za dve minúty s jediným cieľom – zlegitimizovať konanie tých klubov, o ktorých všetci vedia, že nedodržujú zákon o športe“. Jozef Tokoš, poradca ÚFP, ktorý sa tiež podieľal na texte otvoreného listu, zasa tvrdí, že „ak by novela zákona nadobudla účinnosť, v praxi by sa kluby určite snažili využívať svoje postavenie tzv. zmluvne silnejšej strany, aby s hráčmi podpisovali zmluvy podľa Občianskeho zákonníka“. Podľa Tokoša by však stále aj pri takýchto zmluvách „išlo o tzv. zastretý pracovnoprávny vzťah. Prvé rozhodnutie súdu pri posudzovaní tejto otázky by dokázalo nesprávnosť textu tejto novely“.
(...)
Napriek silným výhradám voči navrhovanej novele Jozef Tokoš nezastiera obavy, že na rozdiel od futbalového zväzu „v ostatných kolektívnych športoch... by mohlo dôjsť k výrazne zhoršenému postaveniu práv profesionálnych športovcov“. Navyše je presvedčený, že ak si doteraz štát nevynucuje dodržiavanie zákona o športe v otázke statusu profesionálnych hráčov, zrejme by sa situácia nezmenila ani po prijatí tejto novely. Právne argumenty proti poslaneckej novele sú, zdá sa, nepriestrelné. Bude to však stačiť?