Zoberie peniaze a zmizne. Tvrdia, že slovenský futbalový agent podviedol hráčov z ôsmich krajín

Zdroj: Denník N, Michal Červený

Máte 17-ročného syna, nádejného futbalistu. Zrazu sa vám ozve dovtedy neznámy človek. Tvrdí, že je futbalový agent a vybaví skúšku v Parme, talianskom prvoligovom klube. Presviedča, že vášho syna videl hrať cez špeciálny skautský systém. S agentom absolvujete videohovory, pôsobí slušne a dôveryhodne. Pýta si však hneď približne tisíc eur. „A to čo najskôr,“ súri. Agentovo meno si dáte do vyhľadávača. Nenájdete o ňom nič negatívne, peniaze mu preto pošlete. Žiadna skúška v Taliansku sa však napokon nekoná, agent tvrdí, že ho to mrzí, peniaze nepošle späť.

(...)


Ak si sprostredkovateľ pýta peniaze dopredu, ide podľa neho o mimoriadne podozrivé správanie. „Za 20 rokov praxe som sa s tým nestretol. Náklady na skúšku zvyčajne znáša klub, hráč si platí maximálne dopravu, aj tú mu niekedy zaplatí agent,“ hovorí Tokoš, (…) športový právnik a jeden z prvých slovenských futbalových agentov, ktorý sprostredkoval transfery hráčov do šestnástich krajín.

Ak si niekto pýta peniaze dopredu, je to až diskvalifikačné v súvislosti s komunitou agentov. Trh sa zvyčajne od takýchto agentov očistí sám,“ hovorí. Vysvetľuje, že agenti žijú z provízie, ktorú zinkasujú, ak sa im operáciu podarí zrealizovať. Štandardne ide o desať percent z hrubého príjmu hráča. FIFA odporúča trojnásobne nižšiu províziu. Percento z hrubého príjmu ako provízia pre agenta platí, pokiaľ odmenu agentovi platí hráč, ak to na seba preberá klub, ide o fixnú sumu, nie o percento,“ hovorí.

Dodáva, že pokiaľ ide o prestup do bohatej západoeurópskej ligy, percento môže byť nižšie, no v konečnom dôsledku agent zarobí viac. Pokiaľ ide o hráčov pod 18 rokov, podľa smernice Slovenského futbalového zväzu by sprostredkovatelia nemali mať nárok na žiadnu odmenu, upozorňuje Tokoš.

(...)