Najmladšie kluby. Slováci sú v špičke

Tím z Trenčína má v Európy štvrtý najnižší vekový priemer. V elitnej jedenástke sú okrem neho aj mužstvá Žiliny a Senice.

Málo divákov na štadiónoch, neatraktívne zápasy, nízke príjmy klubov a mizerné výsledky v európskych pohároch. S našou futbalovou ligou sa zväčša spájajú negatíva. Fortuna liga patrí v mnohých ukazovateľoch medzi podpriemerné súťaže. No jeden z nich nám môže drvivá väčšina krajín na starom kontinente závidieť. Ide o vekový priemer základnej zostavy mužstiev v začiatku tejto sezóny. Podľa Medzinárodného centra pre športové štúdie CIES je súťaž pod Tatrami s priemerom 25,22 roka štvrtou najmladšou v Európe. Až tri slovenské tímy – Trenčín, Žilina a Senica – sa pritom umiestnili v top 11 klubov s najnižším vekovým priemerom. Najlepšie v tomto parametri skončil AS Trenčín, štvrtý najmladší klub kontinentu. „Je to pre nás aj celú súťaž pozitívny výsledok. Môžeme byť na to hrdí,“ uviedol pre HN generálny manažér AS Róbert Rybníček.

Výhodný biznis
Pre zaujímavosť, v porovnaní vekového priemeru sa pred slovenskou umiestnili len súťaže v Slovinsku, Chorvátsku a Holandsku. „Počúvam tvrdenia, že u nás dávame šancu mladým, pretože nemáme peniaze. Ale je to presne naopak – dostávajú príležitosť, lebo sú budúcnosťou aj z pohľadu biznisu,“ tvrdí Rybníček. Kluby z bohatších európskych líg sú v posledných rokoch ochotné investovať čoraz vyššie sumy do mladých talentov vo veku 20 až 21 rokov. A práve také sa darí výhodne speňažiť klubom z Trenčína aj Žiliny. „Skutočnosť, že v slovenskej lige dostáva priestor toľko mladých futbalistov, je dobré pre celý slovenský futbal a jeho budúcnosť,“ povedal Jozef Tokoš, futbalový analytik a športový manažér. Upozorňuje na to, že len s tínedžermi sa, pochopiteľne, v najvyššej súťaži uspieť nedá. A každý klub potrebuje v zostave aj skúsenejších futbalistov. „No dynamizácia hry je posunutá do úplne odlišnej pripravenosti hráčov, než to bolo povedzme pred desiatimi rokmi. Vyššie tempo hry a zvládanie dvoch a niekedy aj troch ťažkých zápasov za týždeň si vyžaduje hráčov nižšej vekovej kategórie,“ vysvetlil Rybníček. V Trenčíne dokázali spomedzi mladých Slovákov výhodne predať Stanislava Lobotku či Františka Kubíka, no najvyšší príjem zaznamenali pri transferoch mladých hráčov zo zahraničia.

Prospech pre národný tím
Z príležitostí pre mladých a ich následného predaja do zahraničia ťažia aj reprezentačné výbery. Najlepším príkladom je úspešné pôsobenie národného tímu do 21 rokov na letnom európskom šampionáte tejto vekovej kategórie. „Málokto si uvedomuje, kde hľadať počiatky úspechu dvadsaťjednotky. Hráči ako Lobotka či Škriniar dokázali vo veľmi mladom veku odohrať sto a viac ligových zápasov. Z toho ťažili aj v zahraničí,“ myslí si Rybníček. Tak Škriniar, ako aj Lobotka sa takmer okamžite vedeli adaptovať na nové prostredie v Nordsjaellande, respektíve Sampdorii Janov. Dnes už patria stále ešte len 22-roční mladíci medzi dôležité postavy v zostave reprezentačného A-tímu pod vedením trénera Jána Kozáka. Zaujímavosťou v rebríčku je porovnanie so súťažou v susednom Česku. Tamojšia liga je deviatou najstaršou v Európe a jej futbalisti sú priemerne o takmer dva roky starší ako hráči z Fortuna ligy. „V Česku je tradičné, že preferujú starších hráčov a kladie sa tam dôraz na skúsenosti. V tomto smere sme úplne odlišní,“ dodal Tokoš.

Najmladšie kluby v Európe
(podľa priemerného veku hráčov základnej zostavy)

1. FK Stal Ukr. 21,67
2. Breda Hol. 21,96
3. Lok. Záhreb Chor. 22,37
4. AS Trenčín SR 22,57
5. Nordsjaelland Dán. 22,78
6. OSC Lille Fra. 22,88
7. Ankaran Slo. 22,98
8. MŠK Žilina SR 23,01
9. Subotica Srb. 23,07
10. Aluminij Slo. 23,10
11. Senica SR 23,26
Zdroj: CIES