Futbal hľadá liek na rekordné výdavky

Letné míňanie Paris St. Germain vrátilo do hry tému o možnom zavedení platového stropu pre veľké kluby.

Mal to byť jeden z nástrojov, ako prinútiť európske futbalové veľkokluby k ekonomickej zodpovednosti. No pravidlá Finančnej fair-play, ktoré zaviedla Európska futbalová únia UEFA v roku 2011, sa teraz stali terčom kritiky expertov a manažérov. Dôvodom je letné prestupové obdobie a najmä enormné nákupy Paris St. Germain. Za 222 miliónov eur získali Neymara z Barcelony, ďalších 180 zaplatia budúci rok za Kyliana Mbappého. Ďalším nástrojom, ktorý by mohol pomôcť k regulácií miliónových výdavkov, je zavedenie platového stropu. Na priblíženie, v súčasnosti je v Európe 20 „vyvolených“ klubov, ktoré si môžu dovoliť dať na mzdy futbalistom ročne viac ako sto miliónov eur. „Platový strop je súčasťou širšej témy, ako môžu kompetentní zareagovať na vývoj súčasného prestupového systému,“ povedal pre HN športový analytik a futbalový manažér Jozef Tokoš.

Aktivita nového šéfa UEFA
Zvažovanie takéhoto kroku priznal v priebehu leta aj nový prezident UEFA, Slovinec Aleksander Čeferin, a o jeho zavedenie sa usilovala už niekoľko rokov Európska asociácia klubov. Pre magazín Kicker to priznal jej riaditeľ a bývalý nemecký reprezentant Karl-Heinz Rummenigge. „Niekoľkokrát sme s ešte predchádzajúcim prezidentom UEFA rokovali o tejto možnosti v Bruseli. Michel Platini chcel platový strop tak, ako ho poznáme zo zámorských športov. No zakaždým to bolo Európskou úniou zamietnuté,“ uviedol Rummenigge. Spomínané prípady Neymara, Mbappého a ďalších drahých hráčov podľa neho môžu prispieť k zmene názoru európskych politikov. Treba pripomenúť, že Finančná fair-play vznikla práve z dôvodu, že do futbalu začali prenikať petrodoláre od arabských (Manchester City) a katarských (Paris St. Germain) šejkov. Od svojho vstupu neváhali kluby zadlžovať a každoročne končili so stratou prevyšujúcou sto miliónov eur. Dnes síce musia dosahovať vyrovnané hospodárenie, no našli spôsoby, ako si zabezpečiť rýchly nárast svojich príjmov. „UEFA teraz musí zistiť, kde sú tie štrbinky, cez ktoré sa dá Finančnej fair-play uniknúť, a nastaviť to tak, aby nebola ohrozená hospodárska súťaž,“ konštatoval Tokoš.

NHL vzorom asi nebude
Hlavnou motiváciou pre zmeny v prestupovej politike je radikálne sa zvyšujúci rozdiel medzi najbohatšími klubmi a zvyšnými mužstvami v európskych súťažiach. „V budúcnosti sa musíme seriózne zamyslieť nad možnosťou limitovať kluby v mzdových výdavkoch. Ak uspejeme, bude to historická zmena,“ uviedol prezident UEFA Aleksander Čeferin. Na porovnanie, pre novú sezónu je v NHL stanovený platový strop na 75 miliónov dolárov. Ak by napríklad takáto suma platila pre každý futbalový klub v Európe, taká Barcelona či Manchester United by sa museli rozlúčiť so svojimi najväčšími hviezdami. Alebo by Messi či Pogba museli súhlasiť s radikálnym znížením svojho príjmu. „Neporovnával by som ten strop s NHL. Nedá sa obmedziť plat hráča, to naráža na pravidlá hospodárskej súťaže a bol by to právny problém,“ povedal Tokoš. Podľa neho je reálnejšou možnosťou, že by mohli kluby vynaložiť na platy hráčov len určité percento z ročného obratu svojho tímu. „Niečo podobné funguje v anglickej tretej a štvrtej lige, kde je to 55, respektíve 60 percent z príjmov,“ vysvetľuje Tokoš. No okrem platového stropu existujú aj iné možnosti, ako zabrániť veľkoklubom vo veľkých výdavkoch – napríklad limitovaním počtu prestupov či znížením veľkosti hráčskych kádrov.

Kluby s najvyššími mzdovými nákladmi
(ročne v mil. eur)

1. FC Barcelona 305
2. Manch. United 291
3. FC Chelsea 281
4. Real Madrid CF 274
5. Manch. City 272
6. Paris St. Germain 262
7. Arsenal 257
8. Bayern Mníchov 247
9. FC Liverpool 219
10. Juventus 198
Zdroj: Daily Mail