Milióny na štadióny míňajú svoj cieľ

Zdroj: SME, Peter Kapitán

V Košiciach má v roku 2019 vďaka štátnej dotácii stáť nový futbalový štadión. Klub však skrachoval, a je otázne, kto na ňom bude hrať.

Košice mali kedysi dva symboly. Dóm svätej Alžbety a futbalový klub VSS. Košickí futbalisti patrili k špičke československej najvyššej súťaže. Dvakrát sa stali majstrami, ako prvý slovenský klub si zahrali skupinovú fázu Ligy majstrov, v roku 1993 vyhrali Československý pohár. Dnes futbalový klub VSS Košice bojuje o svoju existenciu. Dlhodobo má problémy s peniazmi, raz ho už preradili do druhej najvyššej súťaže, lebo si neplnil záväzky. V tejto sezóne si síce vybojoval postup do najvyššej ligy, no napokon si ju tamojší futbalisti nezahrajú. Krátko pred podaním oficiálnej prihlášky prezident VSS Blažej Podolák vyhlásil, že klub končí. "Vedenie klubu potvrdilo, že nepodalo prihlášku do žiadnej zo slovenských líg pre A-tím ani pre žiadny tím mládeže. Klub FC VSS Košice tým zanikne," napísal klub na svojej oficiálnej stránke. V poslednej chvíli síce predsa len prihláška do najvyššej súťaže prišla, no Únia ligových klubov ju zamietla. Napriek problémom klubu sa v Košiciach prednedávnom začala výstavba nového futbalového štadióna, na ktorom mal hrávať. Peniaze idú aj z projektu rozvoja futbalovej infraštruktúry ministerstva školstva. Štyridsaťpäť miliónov eur na opravu starých a výstavbu nových futbalových štadiónov odsúhlasila pomerne rýchlo a nečakane druhá Ficova vláda vo februári 2013. Postupne sa štátna finančná podpora rozdeľuje medzi 23 klubov, ministerstvo počas desiatich rokov poskytuje každoročne štyri a pol milióna eur. Hoci VSS mal finančné problémy dlhodobo, do Košíc smerovala dotácia štyri milióny eur na nový štadión. Mesto s klubom vytvorilo akciovú spoločnosť Košická futbalová aréna, Košiciam patrí 85 percent akcií, zvyšok klubu. "Mesto Košice odovzdalo stavenisko už 30. mája, takže prvá časť výstavby už je rozbehnutá," hovorí asistent košického primátora Richarda Rašiho zo Smeru Radoslav Jenčuš. Dnes prebieha súťaž na firmu, ktorá štadión postaví, mesto predpokladá ukončenie prác v roku 2019. Celkové náklady na výstavbu by mali byť 18,5 milióna eur, okrem štvormiliónovej dotácie dostalo mesto od ministerstva financií bezúročnú pôžičku osem miliónov. Klub VSS, ktorému mal štadión slúžiť, však už prakticky neexistuje. "Futbalový štadión nestaviame pre jeden klub. Areál štadióna aj s tréningovými plochami bude slúžiť najmä na výchovu mladých futbalových talentov," tvrdí Jenčuš s tým, že po dlhom čase bude môcť v Košiciach hrať aj reprezentácia.

 

Štyri reprezentačné štadióny

Reprezentácia už môže hrávať v Trnave či v Žiline, moderný futbalový štadión sa stavia aj v Bratislave. Športový analytik a futbalový manažér Jozef Tokoš si myslí, že by sa malo hovoriť o efektívnosti minutých peňazí. "Národný futbalový štadión je samostatný projekt, a teraz stojí otázka, či je viac takýchto štadiónov potrebných," povedal. Slovenská reprezentácia za rok odohrá doma v priemere tri až štyri zápasy. "Pridaná hodnota nového štadióna, ktorý splní podmienky na medzinárodné zápasy, bude prirodzene nízka," povedal pred časom pre SME analytik Radovan Ďurana o bratislavskom štadióne. Nový štadión v Košiciach bude štvrtým, ktorý takéto podmienky bude spĺňať.

Problémy v Myjave
Spartak Myjava, ktorý v minulej sezóne hral najvyššiu futbalovú súťaž, dostal na výstavbu štadióna zo štátneho rozpočtu milión eur. Uprostred sezóny sa však funkcionári z viacerých dôvodov rozhodli, že klub zo súťaže odhlásia. V Myjave tak majú vynovený štadión, na ktorom však zrejme tak skoro žiadny kvalitnejší klub pôsobiť nebude. 22 miliónov eur zo 45 miliónov určených na výstavbu a opravu futbalových štadiónov dostane päť klubov, ktoré vlastnia vplyvní podnikatelia. Štadión tak zostane pre potreby reprezentácií v nižších vekových kategóriách, ale podobných štadiónov vďaka dotáciám bude na Slovensku asi 20. Myjavský klub pritom bude hrať až štvrtú najvyššiu súťaž. "Futbal sa na Slovensku vyvíja tak, že keby nebolo malých klubov, ako je ten náš, liga by ani nebola. Všetci veľkí sa na to dávno 'vyprdli' a svoje peniaze míňajú na iné veci a nie na to, aby sa seriózne venovali futbalu," hovoril v zime prezident klubu Pavel Halabrín.

Peniaze pre veľkopodnikateľov
Napriek zaváhaniam sa odborníkom (futbalovým) dotácie pozdávajú. "Už za tie štyri roky sa podarilo zmodernizovať niektoré štadióny a verím, že v blízkej budúcnosti pribudnú ďalšie," hovorí bývalý futbalista a poslanec SNS Dušan Tittel. Tvrdí, že sa tým zvýšila kvalita a úroveň pohodla pre všetkých. S dotáciami súhlasí aj analytik Tokoš, no nepozdáva sa mu spôsob, akým sa rozdeľovali. Tvrdí, že ministerstvo malo vyhlásiť súťaž, v nej by vybralo tímy, ktoré by peniaze dostali. "Projekt SFZ v zásade verejnosť prijala, problém bol v tom, prečo vybrali práve tieto štadióny. Napríklad prečo práve Dunajská Streda," pýta sa Tokoš. Tamojší klub DAC dostal na prestavby zatiaľ milión eur, ďalšieho takmer jeden a pol milióna má prísť v roku 2018. Klub vlastní podnikateľ a šéf Slovnaftu Oszkár Világi. Na otvorení prvej časti opraveného štadióna boli napríklad aj maďarský premiér Viktor Orbán, šéf Mosta-Hídu Béla Bugár či podnikatelia Vladimír Poór alebo Ivan Kmotrík. Štyri a pol milióna zo štátnych dotácií dostal aj klub MŠK Žilina, ktorý patrí podnikateľovi Jozefovi Antošíkovi. Zbohatol vďaka privatizácii žilinských papierní, dnes je známy najmä ako šéf spoločnosti Ryba Žilina. Milión eur na štadión v Ružomberku dostal aj podnikateľ Milan Fiľo, ktorý zbohatol na privatizácii ružomberských papierní. Trištvrte milióna na štadión v Podbrezovej zasa pripadlo šéfovi tamojších železiarní Vladimírovi Sotákovi. Vôbec najvyšší podiel z dotácií, 13 miliónov eur, dostal trnavský podnikateľ Vladimír Poór, bývalý poslanec HZDS, ktorý sa podľa vlastných slov pozná s premiérom Robertom Ficom zo Smeru najmenej 15 rokov. Okrem nového štadióna Antona Malatinského vzniklo na mieste aj nové nákupné centrum. Päť klubov, ktoré vlastnia oligarchovia, dostane takmer polovicu z peňazí na opravu a výstavbu futbalových štadiónov. Peniaze na štadión v Bratislave budú ešte navyše, nepôjdu z projektu rozvoja futbalovej infraštruktúry.

Na nových štadiónoch je prázdno
Vláda peniaze rozdeľovala aj na základe domnienky, že keď budú štadióny krajšie a modernejšie, príde sa na futbal pozrieť aj viac ľudí. Zatiaľ to vôbec neplatí. Napríklad v Senici, kde majú nový štadión, mali za predchádzajúcu sezónu priemernú návštevu iba o málo viac ako tisíc divákov na zápas. Jediným štadiónom, na ktorý ľudia chodia, je aréna v Dunajskej Strede, ktorá bola tento rok pri dvoch ligových zápasoch aj vypredaná. Diváci na tribúny nechodia ani v tradične futbalovej Trnave. Generálny manažér Spartaka Pavel Hoftych v marci pre SME priznal, že klub má pomerne vysokú finančnú stratu. Na to, aby bol na nule, by muselo prísť na každý zápas aspoň 5000 divákov. V tejto sezóne však bola priemerná návšteva len necelých 3500 ľudí. Trnava podľa Tokoša dopláca na to, že klub nefunguje ideálne. Desaťtisíc divákov na každom zápase je podľa neho ilúziou. "Hrajú zle v porovnaní s tým, ako si to naplánovali, nefunguje to v klube, vidíme tam spory, toto všetko trnavský fanúšik vníma a na štadión nepríde," vysvetľuje. Aj vládny splnomocnenec pre šport a bývalý futbalový reprezentant a tréner Dušan Galis zo Smeru hovorí, že opraviť štadióny nestačí. "Môžete mať aj pozlátený štadión, ak nemáte kvalitný futbal, ľudia neprídu."