Aršavin dáva súperom stále zabrať

Zdroj: Šport, Mojmír Staško

Slovenský stredopoliar Šachteru Karagandy JÚLIUS SZÖKE v poslednom čase dáva kľúčové góly

Na linke BRATISLAVA – KARAGANDY

Keď začiatkom marca z viedenského Schwechatu odlietal cez Sankt Peterburg a Astanu na miesto svojho nového pôsobiska, nevedel, čo ho čaká. Teraz už 21 – ročný Július Szöke o kazašskom futbale a aj o krajine, v ktorej pôsobí, dokáže rozprávať dlho a pútavo. Úspešne sa adaptoval, hráva celé zápasy a v posledných zápasoch dal svoje prvé góly. Aj vďaka nim jeho klub môže ligu dohrať bez väčších problémov.

V Uraľsku, kde sa hralo, ste dali druhý gól vášho tímu. Ukázal sa ako víťazný. Na pocity sa asi netreba pýtať.

„Musím povedať, že to boli dôležité víťazstvo. Akžaik Uraľsk predtým vyhral päť zápasov za sebou a už sa tlačil zospodu na nás. Zároveň to bolo naše druhé víťazstvo vonku a že som dal gól, tak to bola taká čerešnička na torte. Ja sa pritom až tak často nenachádzam na hrotových pozíciách. Teraz to bolo také intuitívne. Lopta bola na krídle ja som zo svojej pozície bežal na hrot. Pravý obranca Michalkin centroval z prvej a ja, hoci som let lopty ani nevidel, som volejom prekonal brankára.“

V tejto sezóne ste v lige dali dva góly, oba v septembri. Predtým ste skórovali v Žetysu, kde bol poriadne hektický záver.

„Celý zápas sme boli lepším mužstvom. Oni sa k našej bráne dostali raz a po rohovom kope dali v 82. minúte gól. Zas sme ich zatlačili. V 90. minúte sa mi podarilo dať gól, v 4. minúte nadstaveného času sme dali víťazný.“

Ste v skupine, ktorá bojuje o záchranu, na 3. mieste. Máte 33 bodov ako Atyrau pred vami. Líder, Tobol Kostanaj, má o päť bodov viac. Pred Akžaikom na barážovej pozícii máte náskok sedem bodov. Do konca súťaže sú štyri kolá – asi by sa vám už nič zlé nemalo prihodiť.

„Asi nie, hoci teoreticky sa to dá. Máme to však vo vlastných rukách a tí pod nami ešte hrajú medzi sebou, takže body si poberú aj navzájom. Tri body by nám mali stačiť, tak si to medzi sebou hovoríme.“

Aký bol predsezónny cieľ?

„Obrovské plány neboli. Povedalo sa, že sa pokúsime hrať o prvú šestku a keď sa to nepodarí, nič sa nedeje. Všetci sú s tým, ako to momentálne je, spokojní.“

Hrávate pravidelne, na konte máte 26 zápasov z 28.

„Chýbal som ešte v 8. kole v Ordabasy, keď som nehral pre štyri žlté karty a teraz, tri – štyri kolá dozadu, som zas kvôli zraneniu nehral na trávniku Tobolu. Inak hrám pravidelne, celé zápasy, som vyťažený a nadmieru spokojný.“

V tíme máte aj Štefana Zošáka a Filip Serečin. Bývate spolu?

„Áno, na báze. Bývajú vo vedľajšej izbe a slovenský kondičný tréner Michal Lacina o dve izby ďalej. Všetok čas trávime spolu. A deň pred zápasom sa na bázu presúva celé mužstvo, či hráme doma či vonku, po piatkovom tréningu tu už ostávajú všetci. Máme spoločný obed, spoločnú večeru. Každý tu má vlastnú izbu.“

Ako si počínajú obaja spoluhráči?

„Dobre. Prišli v polovici súťaže, takže majú menšiu minutáž. Zoši však hral všetky zápasy v základnej zostave. Filip mal problémy s kolenom, bol na operácii, takže chýbal. Ak by bol zdravý, hrával by.“

Trénerom vášho tímu bol Jozef Vukušič, teraz je ním Alexej Jeremenko. Zmenilo sa niečo?

„Áno, aj nie. Mužstvo je to isté, hráme rovnako, kombinačne a so snahou o dominanciu na ihrisku, máme však akosi viac šťastia. Dávame góly, aké sme predtým nedávali. Veď si len zoberte, že dva som dal ja, defenzívny stredopoliar, ďalšie ľavý obranca. Teraz nám to tam padá viac.“

Hráte len na pozícii šestky?

„Áno. Za trénera Vukušiča som to hral stále, útok som takmer nepodporoval. Teraz hráme v schéme 4 – 1 – 4 – 1, ale pri otváraní hry sa ku mne sťahuje ešte jeden hráč a vtedy sa dostanem aj hore.“

Aký pocit máte z kazašskej ligy?

„Hrá sa tu tvrdšie a rýchlejšie ako na Slovensku, avšak menej takticky.“

Do ligy sa začínajú dostávať skutočne zaujímavé mená. V Kajrate sú Tymoščuk a Aršavin. Proti komu ste nastupovali s najväčším rešpektom?

„Proti Aršavinovi! Pre mňa je to legenda, aj preto, že ja som odmala fanúšik Arsenalu. Keď som proti nemu nastupoval, tak mi v hlave išlo – ou, to sa ti teda podarilo... Inak, stále na ňom vidieť, že je to svetový hráč. Ešte stále je veľmi rýchly a hlavne je rýchly s loptou, dá vám poriadne zabrať.“

Ozaj - Šachťar, Šachtar, Šachťor?

„Nie, sme Šachter. Tak je to správne.“

Dobre, takže keď hral Šachter proti Celticu, pred zápasom sa podrezal baran. V Kazachstane nič zriedkavé, Škóti z toho boli v šoku. Už ste to zažili?

„Zažil. Už asi tri alebo štyrikrát. Keď sa nedarí, tak sa musí niečo stať a vtedy sa obetuje baran. Posadali sme si do kruhu, prišiel nejaký šaman, rozprával niečo po kazašsky. My Európania sme sa už ďalej radšej nepozerali, pretože nasleduje podrezanie barana – vtedy sa otáčame.“

A zabralo to?

„Viete, že áno? Neviem, či náhodou, ale potom sa nám darilo.“

Potom tí druhí, ktorým sa nedarí, podrežú svojho barana a zas sa nedarí vám...

„Ha, ha, tak nejako...“

Vôbec, ako prežívate kazašskú anabázu?

„Veľmi dobre. Keď som sem išiel, vôbec som nevedel, čo ma tu bude čakať. Kamaráti sa ma pýtali, prečo idem do Kazachstanu. Sám som čakal, aký futbal sa tu bude hrať, aký život tu je. Je to ďaleko od Slovenska, navyše, ide o obrovskú krajinu. Takmer na všetky zápasy lietame, veľa cestujeme. Dve – tri hodiny cestovania po Slovensku, ako som to zažíval, sa mi teraz zdá akoby nič. Som spokojný. Aj so životom, aj s futbalom. Väčšie mestá sa môžu porovnávať s európskymi. Aj mesto Karagandy sú pekné a rozľahlé mesto. Ja však vo voľnom čase najradšej oddychujem.“

Pre Karagandy sú vraj typické veľké teplotné výkyvy.

„Veď práve. Keď som sem prišiel, bolo mínus desať. To nebol problém, lebo zima je tu i väčšia. V apríli sa z mínus desať v priebehu dvoch týždňov stalo plus 25 stupňov, takže teplota sa zmenila o 35 stupňov! Teraz je okolo dvadsať stupňov, ale spoluhráči ma upozorňujú, aby som nebol prekvapený, že budúci týždeň bude snežiť. Tu je to fakt bláznivé. V Kazachstane akoby nemali jar a jeseň, z leta sa skáče do zimy a naopak.“

KTO JE JÚLIUS SZÖKE

Július Szöke je rodákom z Hnúšte, narodil sa v nej 1. augusta 1995. V mládežníckom veku hral za FK Iskra Hnúšťa, Rimavskú Sobotu a Podbrezovú. V seniorskej kategórii hral za Podbrezovú a na hosťovaniach v Ružomberku a v Zlatých Moravciach. V našej najvyššej súťaži debutoval 182 centimetrov vysoký hráč, ktorý hrá na pozícii stredopoliara, v drese Ružomberka proti Žiline 22. marca 2014. V Zlatých Moravciach bol dokonca v pozícii kapitána. Bol reprezentantom Slovenska do 19 a 21 rokov. Jeho hráčskym manažérom, ktorý stál začiatkom marca aj za prestupom do Kazachstanu, je Jozef Tokoš.

Najcennejším bol triumf s Celticom

Šachter Karagandy je 2- násobným majstrom Kazachstanu (2011, 2012), raz bol víťazom Kazašského pohára (2013) a raz kazašského Superpohára (2013). V pohárovej Európe sa Šachťor predstavil prvýkrát v roku 2006 a odohral v nej doteraz 29 zápasov. V ročníku 2013/ 2014 sa takmer prebil do skupinovej fázy Ligy majstrov, keď v play off kole podľahol Celticu (2:0, 0:3) a hral v skupinovej fáze Európskej ligy (EL). V ročníku 2014/ 2015 zas vypadol v 3. kole EL. Najcennejším výsledkom v histórii je domáci triumf nad Celticom.