Po mesiaci postúpil do finále pohára

Zdroj: Šport, Martin Rybár

Slovenský tréner JOZEF PAVLÍK o práci v bangladéšskom klube Abahani Čattagrám

Slovenský tréner Jozef Pavlík, ktorý na začiatku jari prijal ponuku z Bangladéša, je v tejto ázijskej krajine už viac ako mesiac. A zdá sa, že svoj tím Abahani Čattagrám na viac ako 30 tréningoch pripravil veľmi dobre. Mužstvo zatiaľ viedol v šiestich zápasoch na predsezónnom Pohári nezávislosti, ktorý sa celý hrá v hlavnom meste Dháka. Po troch víťazstvách nasledovala jedna prehra, jedna remíza a postup do semifinále, v ktorom v stredu dosiahol zatiaľ svoj najväčší úspech. Jeho mužstvo totiž zdolalo najlepší klub krajiny Sheikh Russel KC 4:1 v jedenástkovom rozstrele, keď v riadnom hracom čase bol stav 1:1. Vo finále sa Pavlíkov tím stretne s Abahani Dháka.

Abahani Čattagrám bol v roku 2013 majstrom Bangladéšu, v minulej sezóne skončil na 9. mieste. „O klube som takmer nič nevedel. Neváhal som však ani chvíľu,“ hovorí Pavlík, ktorý bol ešte v zime zmluvne viazaný s ViOn-om Zlaté Moravce, no potom sa prostredníctvom manažéra Jozefa Tokoša dostal do Bangladéšu. „Ja som chcel ostať pracovať vo ViOn-e, dokonca ma prijali na štúdium trénerskej licencie. Veci sa zmenili zo dňa na deň, keď ma pán Djurič nezobral na sústredenie. Vtedy moja motivácia dosť klesla, preto som prijal túto ponuku,“ vysvetlil dôvody svojho odchodu.

Pred takou exotickou krajinou ako je Bangladéš má Európan často rešpekt. „Predstavil som si veľkú krajinu, veľa ľudí a chaos, čo aj doslova platí. Je to ich štýl života, ktorý je odlišný a treba si naň zvyknúť. Na cestách to je poriadne divoké, šoférovať by som si tu netrúfal, na tréningy ma vozia autom. Vládne tu jednotvárne, dusné počasie, občas spŕchne. Vysokým teplotám musíme prispôsobovať tréningový proces. Niekedy však máme tréningové možnosti obmedzené, pretože na ihrisku hrajú tri partie študentov kriket... Keď sa cestou na tréning dostaneme do dopravnej zápchy, tak chalani niekedy sedia hodinu v autobuse, čo v tom teple nie je príjemné.“

Bangladéš sa nachádza na 177. priečke v rebríčku FIFA. Najvyššie bol na 110. mieste, ale to bolo pred 20 rokmi. „Ja už som mal nejaké skúsenosti s ázijským futbalom. Pri malajzijskej reprezentácii som spolupracoval s nebohým Lackom Totkovičom, mojím dobrým priateľom. Vtedy som sa zoznámil s Ongom Kimom Sweem, ktorý je tréner malajzijskej reprezentácie. Preto som sa nebál, vedel som, že aj s týmito hráčmi sa dá pracovať. Všetci rozumejú anglicky a naozaj sú veľmi pracovití, chcú sa učiť.“

Zaujímalo nás, aké je zloženie tímu. „Páči sa mi, že v tíme sú aj mladí chlapci okolo 19 rokov, ktorí majú perspektívu. Musím však postupne meniť taktické myslenie hráčov. Sú tu veľké nedostatky v defenzívnej činnosti a útoky zakladajú väčšinou len nakopnutím na dvoch hráčov vpredu, ktorí sa snažia individuálne presadiť. V kádri máme aj reprezentantov, ale beriem to s nadhľadom, pretože národný tím nedosahuje dobré výsledky. Naposledy prehrali v Jordánsku 0:8 a vrátili sa v pochmúrnej nálade. Podarilo sa mi ich však skoncentrovať na klub a som spokojný, aké výsledky sme zatiaľ dosiahli. Mužstvo, ktoré sme zdolali v semifinále, sa naozaj snaží hrať kombinačný futbal zozadu, preto si ešte viac cením, že sme ho vyradili,“ vyhlásil tréner, ktorý už má za sebou aj prvé zemetrasenie v Bangladéši. „Ja som ho až tak nepocítil, ale chalani mi hovorili, že celá budova sa knísala a keď pili vodu, tak nevedeli trafiť do úst. Vybehli von z hotela, trvalo to pár sekúnd, ale radšej zostali pred hotelom ešte polhodinu,“ pridáva mimofutbalovú perličku.

Má k dispozícii aj legionárov? „Áno, štyroch, ale v jednom dueli môžu nastúpiť len traja. Máme nigérijského stopéra Alisona Udoka, ktorý päť rokov hrával vo Fínsku a má európske návyky, je taktický vyspelý i fyzicky silný. Je tu stredopoliar Tarik El Džanaby z Maroka, bývalý spoluhráč Slováka Romana Chmela, ktorý tu dlhé roky pohyboval. To je naozaj hotový hráč a navyše je zvyknutý na tunajšie podnebie.“

Pavlík nepochybuje, že v Bangladéši by sa uplatnili aj hráči zo Slovenska, ale... „Problém je najmä klíma. Mám skúsenosti s gréckym teplom, a toto je ešte horšie pre Európana. Myslím si, že nie je náhoda, že tu je veľa hráčov z Afriky, ktorí sa adaptujú rýchlo,“ zdôraznil Pavlík, ktorý zatiaľ býva v hoteli, kde má veľký klimatizovaný byt. Tréner ukázal veľké srdce, keď v ňom ubytoval spomenutých štyroch legionárov...