Čo urobiť v športe do 100 dní?

(publikované v denníku Šport) Hoci šport nebol ani náznakom prioritou v predvolebných programoch žiadnej z koaličných strán, štvorlístok by mohol pozitívne nadviazať na predchádzajúce dva kabinety. Predposledná navrhla transparentné rozdelenie financií v rezorte školstva cez vzorec podľa pravidiel. Predchádzajúca ho mierne pozmenila a presadila ďalšie témy – dobrú správu vecí v športových zväzoch, status profišportovcov a najmä celkové navýšenie financií na reprezentáciu a talentovanú mládež.
   Obsah predvčerom zverejneného programového vyhlásenia vlády (PVV) je v športe kontinuitou, nie nudnou povinnou jazdou. V tomto volebnom období by konečne malo byť top prioritou rozhýbanie detí a mládeže počas vyučovania i po ňom. Doobeda cez dôraz na kvalitnejší obsah hodín telesnej výchovy, poobede cez synergickú spoluprácu škôl a zväzov. Škoda, že PVV neobsahuje záväzok na neskôr ťažšie presaditeľné povinné tri hodiny telesnej týždenne. Vláda sa správne zaviazala na aktivovanie súkromných zdrojov, poskytovanie a vykazovanie všetkých financií na šport, nielen rezortu školstva, cez jeden finančný a informačný uzol. Taktiež pozitívne sú záväzky určiť jasné pravidlá výstavby infraštuktúry národného významu, ako aj organizovania top podujatí. „Účelne podporená výstavba“ Národného futbalového štadióna je však nekonkrétny pojem a „Národné centrum športu“ nekonkrétnou novinkou.
   Organizačné ukotvenie športu nedáva príliš veľký optimizmus. Máme málo funkčnú ministerskú sekciu pod ministrom s vratkým kreslom, ale aj post splnomocnenca vlády. Ak koaličné počty nedovolili tretieho štátneho tajomníka, na prierezové veci v športe sa mali skôr rozšíriť jeho kompetencie ako zriadiť ďalší poradný orgán Radu pre šport.
   Čím skôr treba zanalyzovať status troch stredísk vrcholového športu a nečakať na decembrový termín „projektu optimalizácie“ vyplývajúci rezortom školstva, obrany a vnútra priamo zo zákona. Okrem názoru dotknutých, ako aj športového hnutia, ktoré štvrťstoročie akceptovalo status quo, by sa do 100 dní mohla vláda spýtať, čo si o multiplicitách vo verejnej správe myslia napríklad tvorcovia vlajkovej lode bývalej vlády – projektu ESO alebo položiť otázku Inštitútu finančnej politiky ministerstva financií, ako v rámci konceptu hodnoty za peniaze zabezpečiť v tomto štáte špičkový servis pre najlepších športovcov. Sú iné dôvody pre tri strediská ako historická zotrvačnosť, viac fototermínov a novorozdané politické karty, ktorými môžu tentoraz hrať dve koaličné strany? Prečo PVV spomína zefektívnenie „ich činnosti“ ešte pred analýzou? Po zmenách by sa však nemal stratiť ani cent z objemu pre slovenský šport a rebríček športovcov s kritériami podobnými centrálnemu vzorcu by mal byť samozrejmosťou aj bez zmienky v PVV.
   Čerešnička na torte – dá sa urobiť do 100 dní celkový poriadok aj vo financiách na šport tečúcich zo všetkých štátnych entít, nielen úplne nesystémovo navrhovať v spolupráci s podnikmi s majetkovou účasťou štátu vytvoriť marketingovú značku reprezentácie SR? Buďme optimisti, stačil by aspoň jemný pokus.