Eurá za výchovu

Zdroj: Šport, (mst)

Ovládajú v slovenských kluboch problematiku tréningovej kompenzácie?

Tréningové kompenzácie? Pre niektorých možno novinka, hoci v skutočnosti ňou nie je. A niektorí zas ani netušia, že na tomto slovnom spojení môžu profitovať. „Je to systém, ktorý je dlhodobo rešpektovaný zo strany FIFA, UEFA, národných zväzov i klubov a ktorý zabezpečuje, že výchova hráčov do 21 rokov – na Slovensku do 23 rokov – pri medzinárodných transferoch nezostane bez finančného ohodnotenia. Kluby, ktoré sa reálne starali a vychovávali hráčov, za niekoľkých predpokladov, majú nárok na finančnú odmenu. Povedané ináč, pri hráčovi, ktorý si v budúcnosti bude zarábať profesionálnym výkonom činnosti, nemôžu tie kluby, ktoré ho vychovali, ostať bez peňazí,“ hovorí športový analytik a futbalový agent Jozef Tokoš. Dodáva: „Je veľmi správne, že v novom registračnom a transferovom poriadku SFZ na tento moment správne zareagoval a systém výchovného doň zaradil.“

V zmysle ustanovení pravidiel FIFA sa výcvik a výchova hráča uskutočňuje vo veku medzi 12. až 23. rokom. Tréningová kompenzácia sa zaplatí klubu hráča, keď hráč podpíše svoju prvú profesionálnu zmluvu profesionála a alebo keď prestupuje ako profesionál medzi klubmi dvoch rôznych zväzov pred skončením sezóny, počas ktorej dovŕši 23 rokov. Platí to bez ohľadu na to, či k prestupu hráča došlo počas alebo na konci jeho zmluvy. „Keď použijem právnickejšiu formuláciu, tak v Európskej únii je to zásah do jednej z fundamentálnych slobôd, ktorou je sloboda pracovného pohybu. Keď sa zamestnancovi skončí zmluva, tak v rámci Európskej únie môže ísť pracovať do inej krajiny. Tu je pri veku do 21 rokov, v našich podmienkach do 23 rokov, istý zásah, istá limitácia. Na jednej strane teda je sloboda pohybu osôb, na druhej strane je tu záujem klubov, aby výchova hráčov bola zaplatená a kluby tak dostanú späť časť investovaných prostriedkov,“ dodáva Jozef Tokoš. Kým asi využívanejšia a klubom známejšia (a pre platiteľov často lacnejšia) platba solidarity sa vypočítava z konkrétnej transferovej sumy a rozdeľuje sa klubom, ktoré na výchove hráča participovali, tréningová kompenzácia je omedzená spomínanými vekovými limitmi. „Pre naše kluby to môže často suma, na ktorej môžu zaujímavo profitovať. Moje skúsenosti hovoria, že oproti platbe solidarity tréningovú kompenzáciu, v ktorej sú vyššie, aj päťciferné sumy, kluby obchádzajú, neplatia alebo platia veľmi neochotne,“ dodáva Jozef Tokoš.

Práve on sa už venoval niekoľkým zaujímavým prípadom iniciovania a zastúpenia pri snahe klubov získať nevyplatené tréningové kompenzácie. V priebehu dvoch rokov absolvoval Jozef Tokoš trinásť úspešných prípadov. Liptovský Mikuláš, Rimavská Sobota a Dukla Banská Bystrica si úspešne nárokovali tréningovú kompenzáciu voči českému Slovanu Liberec, Trenčín voči francúzskemu Arles – Avignon. Klubu MFK Zemplín Michalovce realizoval právne zastúpenie vo veci nevyplatenej tréningovej kompenzácie za výchovu hráča Isaacsa Wassema od juhoafrického klubu CR Vasco de Gama Kapské Mesto. Michalovčania následne uspeli na Komore pre riešenie sporov FIFA, ktorá juhoafrický klub zaviazala zaplatiť tréningovú kompenzáciu. „Tu sme to stihli na poslednú chvíľu,“ dodáva Jozef Tokoš. Je zaujímavé, že Jozef Tokoš sa už venoval aj sprostredkovaniu tréningovej kompenzácie v zahraničnej línii. V septembri 2014 ju sprostredkoval pre taliansku Parmu od anglického Blackburnu Rovers za Fabia Nunesa. V tomto prípade išlo o päťcifernú sumu, ktorá však v bankrotujúcej Parme mala efekt kameňa hodeného do studne. FC Porto zas zastupoval v prípade požiadavky voči Blackburnu, dánsky Nordsjaelland voči Evertonu. A zaujímavé je, že po tom, čo trikrát úspešne zastupoval slovenské kluby proti Libercu, tak bol oslovený Libercom pri úspešnej „obrane“ pri nárokovaní si tréningovej kompenzácie zo strany Nitry a Topoľčian.

Za účelom výpočtu kompenzácie za náklady na trénovanie a výchovu majú zväzy pokyn od FIFA zadeliť svoje kluby do maximálneho počtu štyroch kategórii v súlade s finančnými investíciami klubov do trénovania hráčov. Náklady tréningu sú stanovené pre každú kategóriu a zodpovedajú sume, ktorá je potrebná pre výcvik jedného hráča za jeden rok. „Každý národný zväz má povinnosť kategorizovať svoje kluby do štyroch kategórií každý rok, a to podľa výdavkov, ktoré majú s výchovou. Anglicko, Španielsko, Nemecko, Francúzsko, Taliansko sú kategória 1, druhá liga v týchto krajinách kategória dva, rovnako Belgicko, Dánsko, Holandsko, Rakúsko, škandinávske krajiny. Slovensko a kluby najvyššej súťaže sú kategória tri.“ Slovenské kluby spadajú do kategórie 3 a 4. Na základe pokynov FIFA majú kategórie svoje ohodnotenie, ktoré je viditeľné v priloženej tabuľke. Jednotlivé konfederácie majú rôznu „bonitu“, samozrejme, najlukratívnejšia je bohatá Európa a po nej Južná Amerika. „Ak hráč zo Slovenska, teda z kategórie tri, ide do Anglicka a kategórie jeden, platí suma, ktorá je priradená v tabuľkách. Kategória tri má hodnotu 30 000 eur, kategória jeden 90 000 eur, rozdiel je teda 60 000 eur. Ak by hráč prestupoval do kategórie štyri alebo sa stal amatérom, kompenzácia sa neplatí.“

Tento systém nie je vo svete novinkou. „Napriek tomu však nielen slovenské kluby, ale aj mnohé zahraničné nevedia a netušia, že maj nárok na tréningové kompenzácie. Mali by sledovať svojich mladých hráčov po ich odchode a v prípade, že nárok na kompenzáciu mali, ju využili. Mali by si robiť audit svojich bývalých hráčov. Poviem konkrétne príklad. Klub vychovával hráča od 12 do 14 rokov, ktorý odišiel do zahraničia ako amatér, kde je aj ako amatér registrovaný v nejakej akadémii, potom podpíše prvý profikontrakt. Trebárs vo veku 19 rokov, teda päť rokov po odchode zo Slovenska. Do dvoch rokov od spúšťača nároku, teda v tomto názornom príklade od podpísania prvej profizmluvy, však existuje časový limit na uplatnenie svojho nároku,“ dodáva Jozef Tokoš. Ak dva roky uplynú a nárok v tomto časovom limite vznesený nie je, ale je vznesený neskôr, Komora pre riešenie sporov FIFA ho už označí za neprípustný. Povedané inak, svoje právo si treba vedieť postrážiť aj v patričnom časovom limite. „Určite je to oblasť, ktorú treba sledovať a zaujímať sa o to. Možno je to pre mnohých zložitá problematika, čomu sa nedivím, pretože je náročná aj pre tých, ktorí sa špecializujú na športové právo. Niektoré národné futbalové zväzy, trebárs holandský, poskytujú klubom poradný servis. Skutočne sa radšej treba poradiť či už v tom alebo opačnom garde. Pretože existuje aj opačné garde, keď trebárs u nás klub z najvyššej súťaže podpíše profizmluvu s 21 – ročným hráčom z Afriky na základe informácie, že ide o voľného hráča a neoverí si, že má povinnosť zaplatiť tréningovú kompenzáciu. Ak táto povinnosť potom vznikne, náklady sú samozrejme vyššie, ako sa v klube kalkulovalo. Boli aj také prípady, že kluby podpísali hráča s informáciou, že je voľný a po roku – dvoch sa im niekto ozval,“ dodáva Jozef Tokoš.