Ako ďalej po zákone o športe?

(publikované v denníku Šport) Návrh zákona o športe posunulo v prvom čítaní 124 poslancov zo 127 do parlamentných výborov. Dôvody sú zrejmé: zákon správne definuje verejný záujem v športe, jasné a transparentné financovanie reprezentácie a talentovanej mládeže podľa vzorca s kritériami úspech, popularita a masovosť, ktorý vymyslel aj autor pred desiatimi rokmi. Definuje informačný systém, vo zväzoch zavádza pravidlá dobrej správy v športe, napríklad vhodnú reguláciu voľby šéfov. Situácia v hokejovom zväze sa inde nebude opakovať, azda ani prípad Žampa. Nezávislí kontrolóri v organizáciách s vyšším príjmom z verejných zdrojov nemôžu byť strašiakmi.
   Pracovnoprávny režim profesionálov, ktorý autor verejne presadzoval už pred pätnástimi rokmi, je upravený dobre. Zákonník práce bude platiť iba vtedy, keď naň zákon o športe odkáže. Zjednodušené zamestnávanie v športe už verejná diskusia označila za inšpiráciu aj pre iné oblasti, napríklad malé a stredné podniky, ak Medzinárodná organizácia práce dovolí. Daňovým zvýhodneniam športového sponzoringu sa potešia športovci, vysvetľovať bude treba iným sektorom. Po prijatí zákona pritečie do športu viac peňazí vďaka postupnému nárastu odvodov z lotérií. Už v roku 2016 8-9 miliónov eur navyše. Chrum, chrum, peniažky presvedčili o podpore aj oportunistov.
   Zákon o športe, nadväzujúc na reformné návrhy z minulosti, patrí k najkvalitnejším zákonom súčasnej vlády. Dva roky sa pripravoval netradičným spôsobom. Lídrom nebol ústredný orgán štátnej správy pre šport - ministerstvo školstva a trošku aj športu, ale pracovná skupina zastrešená predsedom parlamentu. Trpezlivo konzultovala so všetkými aktérmi s minimom komunikačných nedostatkov (zbytočné zdôrazňovanie športového súdu, nedomyslené použitie zdravotných odvodov).
   Implementovať zákon o športe však bude ministerstvo, práve tam je povestný pes zakopaný. Budú jeho personálne kapacity stačiť? Spomeňme pár úloh: podumať nad delením percent zahraničnej a domácej popularity, použiť meranie zahraničnej cez píplmetre na všetkých kontinentoch, vybrať vhodné otázky do prieskumu verejnej mienky po zhode celej športovej obce. Veľa roboty bude so zákonom nedoriešenými témami: financie na športové poukazy, športové stredné školy, rezortné strediská. Ich prípadné zjednotenie bude možné len krátko po voľbách.
   Potlačí športové hnutie, aby sa novembrovým hlasovaním v treťom čítaní všetko neskončilo? Iné športové iniciatívy ministerstva zatiaľ pritiahli len málo pozornosti, napríklad októbrový plán celoplošného testovania detí už od 6 rokov na športový talent. Pred mesiacom zavládlo ticho aj po predstavení akčného plánu prevencie obezity z rezortu zdravotníctva. Aktuálne odvolávaný minister športu doteraz športové témy príliš neprezentoval. Len jednu súvisiacu. Zdravé „hipsterské“ obedy v školských jedálňach boli v headlinoch azda viac ako zákon o športe. Šancu povedať, čo nasleduje po zákone, by mal využiť.