Žalostná športová diskusia

(publikované v denníku Šport) Úspech hokejových mladíkov v Kanade vyvolal záblesk verejnej diskusie. Priniesla ho skôr náhoda, práca trénera a priaznivé okolnosti alebo dobrá a systémová práca s talentmi? Zaznelo pár hlasov pre a nesmelo aj proti projektu účasti dvadsiatky v najvyššej domácej súťaži. Po troch týždňoch nastalo v mienkotvorných médiách ťaživé ticho, hoci analytických tém sa ponúka neúrekom. Spomeňme len nehokejové: multiplicita kanálov financovania talentovanej mládeže, tri vrcholové strediská, roky nezmenený systém športových gymnázií... Pretrváva u nás jav: dosiahnutý športový úspech či jeho zdanie, tri dni povrchného hodnotenia a dlhodobé ticho. Len sklamanie po  londýnskej olympiáde rezonovalo o milisekundu dlhšie, ako obvykle, vtedy najviac zaujala prestrelka súkromnej televízie s olympijským výborom. Zimné olympijské zlato predznamenalo dojímavý pokoj až dodnes. Žiadna viditeľná iniciatíva neprišla z SOV a, bohužiaľ, vo väčšej miere ani zo športových zväzov. Chýba líder, hýbateľ. Nie je ním ani ministerstvo so športom v názve. Koncepciu na 20 rokov už zožrali mole. Diskusia o troch hodinách telesnej výchovy pokapala v zárodku, projekt spolupráce zväzov a škôl popoludní zvädol tiež. Od ankety pospolitému športovému ľudu ubehli dva mesiace a – nič.
     Športovci čakajú. Rôzni respondenti v denníku Šport poukazujú, ako sa tešia, že zákon konečne vyrieši problémy športu. Veľký problém však je, že často si nespomenú na jeho jedinú myšlienku. Rok aj čosi pred voľbami ministerstvo stále oficiálne nezverejnilo akýkoľvek vecný návrh zmien či nebodaj noviniek. Chýbajú myšlienky, návrhy, vízie, s ktorými sa dá súhlasiť či polemizovať a hlavne – o ktorých možno diskutovať.
     Kľúčové témy sa pritom dlhodobo nemenia. Pred 9 rokmi o tomto čase autor spolu s Petrom Goliašom a Eugenom Jurzycom ako premiérov tím zverejnili mnohé návrhy na rozvoj športu z centrálnej úrovne v projekte Viktória. Hlavnú systémovú zmenu „definovať priority vo financovaní športu a financie rozdeliť podľa rebríčka a vzorca úspech x popularita“ začal mierne pozmenenú realizovať až minister Čaplovič. Druhá - zapojiť viac detí a mladých ľudí do športovania, predovšetkým na školách - sa napĺňa len veľmi pomaly. Mnohé z 25 bodov z roku 2006 sú stále aktuálne, napríklad o zlyhávaní športových zväzov pri podpore extrémnych talentov, keďže mnohí chudobnejší prestávajú športovať. Vtedy sme navrhli zostaviť rebríček extrémne talentovaných mladých športovcov so štátnou podporou a v 2012 sme návrh v ministerskom dokumente vylepšili.
      Aký je záver v 2015? Je najvyšší čas ísť s kožou na trh a zverejniť vecné návrhy. Ak súčasný minister nevládze, tak azda bývalý. Hoci cez poslanecký návrh zákona.