Reflexie futbalového roka

(publikované v denníku Šport) Včerajší zápas Európskej ligy v Neapole bol posledným súťažným zápasom futbalového roka. Aký bol tucet mesiacov? Reprezentácia - fantázia. Holá veta stačí. Mládežnícke reprezentácie? Obstojne. Domáca liga a kluby? Hoci zjavná tendencia je poukázať na horšie stránky, boli aj pozitíva. Postup Slovana do skupiny Európskej ligy cez Tiraspol s oveľa vyšším rozpočtom bol jednoznačný úspech, stojí ešte raz za pripomienku. Účinkovanie v nej a následne v lige vyhnalo znechutených divákov, niektorých po návšteve kamarátov zo Sparty na dlhé roky. Ich počet najmä v posledných jesenných zápasoch (čosi vyše 600 aj s permanentkármi) v pomere k platom hráčov Slovana je nielen svetový, ale vesmírny unikát. To akoby v anglickej Premier League prišlo na domáci zápas majstra  4000 ľudí. Absurdné? Bohužiaľ. Potešili Žilina, Trenčín  a ich vekový priemery, ďalší ukázali len záblesky.
   Ľudia hľadajú futbalové zážitky a Slovač ich v našej lige zatiaľ nenachádza. Zbytočné je dookola omieľať dôvody: zlá infraštruktúra, chýbajúce vzory, násilie, konkurencia desiatok prenosov zo špičkových líg za jediný víkend. Na Slovensku nebudú televízne práva či vstupné  relevantným zdrojom príjmov ešte dlho, klubom zostáva lákať komerčné príjmy od reklamných partnerov a predávať hráčov. Hoci väčších transferov zo Slovenska v posledných rokoch niet, trpezlivá práca môže priniesť ovocie.
   Zo zväzovej práce treba znovu pochváliť transparentnosť, priame prenosy z konferencie či tlačoviek. V iných športových zväzoch to stále nie je samozrejmosť. Hoci niektoré riešenia boli rozpačité (škandál realizačného tímu 21ky), snaha problémy riešiť a nezametať však existuje a to je dobre. Chýba stále nový prestupový poriadok, profíci po skončení zmluvy nebudú prestupovať zadarmo ani v zime 2015. Minimálne štandardy hráčskych zmlúv dohodnuté na jar 2012 medzi európskymi aktérmi  (UEFA, hráči, kluby, ligy, podporení Európskou komisiou) sa u nás stále neimplementovali. Meškanie ťažko obhájiť, treba ich prijať hneď!
  Futbal ako produkt sa ani v tomto roku, bohužiaľ, nezameral na mládež. 45 miliónov na regionálne štadióny je dávno vybojovaných. V ďalšom roku treba vrátiť futbal či šport ako celok poobede do škôl a sústrediť sa na kooperáciu futbalových klubov so školami a samosprávami. Tadiaľto vedie cesta, dnes už talenty zo sídliskových dvorov nepozbiera nikto. Ak nápady sú na zväze či v kluboch, treba ich dostať zo šuplíkov von k politikom a do médií! Kedy, keď nie v predvolebnom období? A prečo nie, keď cukríky poslankyne Zmajkovičovej v školských bufetoch dokázali zamestnať všetky mienkotvorné médiá dlhé týždne? Zdravotný stav detí súvisí aj so športom!