Lesk a bieda poctivej diskusie

(publikované v denníku Šport) UEFA môže udeliť výnimku na špecifické štrukturálne kritérium ohľadom kategórie štadióna, napríklad, ak by naplnenie požadovaného kritéria prinútilo klub hrať svoje domáce zápasy na území inej členskej asociácie. Výňatok z článku 13.02 Pravidiel Európskej ligy UEFA pre sezónu 2014/15 teda koriguje názor, že nie je možné, aby Slovan odohral domáce zápasy tejto súťaže mimo Slovenska. UEFA by určite radšej privítala Žilinu, ale ak by aj v nej z akýchkoľvek dôvodov nebolo možné hrať, najmä ak by sa kluby nedohodli, UEFA by neodmietla dať súhlas odohrať Slovanu jeho domáce zápasy trebárs v Prahe.  

Hovoriť v takomto prípade o hanbe nielen Slovana, Bratislavy, ale „celého štátu a jeho orgánov“ (denník Šport, Priama reč, 9.9.) treba opatrne. Kompetentná a vecná by mala byť celá diskusia o futbalovej infraštruktúre. Téma neutícha desaťročie. O futbalových štadiónoch zvyknú písať športoví a ekonomickí novinári diametrálne odlišne. Zhodnú sa, že stavať či rekonštruovať štadióny by mali najmä majitelia klubov a mestská či regionálna samospráva. Je však správne vytiahnuť peňaženku z vrecka daňového poplatníka cez centrálny rozpočet? Odpovede na nasledujúce otázky sa budú veľmi líšiť podľa toho, či je respondent športovým fanúšikom, či podľa miesta trvalého bydliska: „Bolo a je verejným záujmom, aby reprezentácia Slovenska mohla hrať zápasy na území Slovenska na štadióne s vyhovujúcimi kritériami? Platí to aj pre Slovan? Ak už aspoň jeden štadión stojí (Žilina) a druhý je na ceste (Trnava), treba ešte aj väčší s kapacitou nad 20000? Malo ísť 45 miliónov eur na regionálne štadióny?“ Odpovie „nefanúšik“ aspoň trikrát áno?

V rokoch 2006 a 2011 som spoluautorsky pripravil dva vládne dokumenty o výstavbe Národného futbalového štadióna. Oba predpokladali súťaž na lokalitu vrátane architektonickej, rozhodujúcim kritériom bola cena pre daňového poplatníka. Dva iné návrhy súťaž lokalít nepoznali, cenu vygenerovanú súťažou projektov sa už nedozvieme. Spočítajme aspoň rozdiel – súčasných 27 miliónov eur je menej ako cca 70 miliónov eur z rozpočtu na NFŠ počas prvej Ficovej vlády.

 Desiatky, či desiatka miliónov zvyknú aj  nad športovým Slovenskom lietať akosi pričasto. Naposledy bol takmer takýto rozdiel pri dvoch stavebných ponukách na regionálne štadióny. Ponechajme súdom právnické nuansy a prepočujme „povinnú“ obhajobu SFZ, že zákon o verejnom obstarávaní bol dodržaný. Príspevok do poctivej diskusie napísal autor na tomto mieste 16.7.2013: „Je nevyhnutné zorganizovať súťaž na jednotlivé lokality, v ktorej najdôležitejším kritériom bude požadovaná čiastka od štátu.“ Platitelia daní by prispeli menej. Ušetrená suma mohla ísť napríklad na talentovanú mládež. Všetko je však ináč. Slovami klasika: chceli sme to urobiť najlepšie, a skončilo sa to, ako vždy...