Dohoda športovej obce nestačí
(publikované v denníku Šport) Platný zákon o športe z roku 2008 je žiarivým príkladom, ako by nemal vyzerať právny predpis. Veľké množstvo výhrad zhrňme stručne: neupravil potrebné spoločenské vzťahy v športe. Nevyriešil jediný väčší problém. Jeho prijatím si vtedy kompetentní akurát odškrtli úlohu z rôznych vládnych dokumentov.
Zákon o športe sa pripravuje znovu. Sám osebe nie je všeliek, len upraví niektoré zo vzťahov v športe platným právom. Zmeny vo financovaní sa do istej miery už urobili a dajú ďalej prijať aj bez zmeny zákona. Zákon by však mal byť základom a nahradiť roztrieštenú právnu úpravu. Jeho prijatie predpokladajú, ako vždy, rôzne vládne dokumenty. Termín, ako vždy, sa posunul. Problémom sú, ako vždy, kapacity ministerstva, do náplne ktorého patrí popri školstve, vede, výskume aj šport. Osnova návrhu zverejnená na webe Slovenského futbalového zväzu je obsahovo v poriadku. Presun prípravy na desiatky odborníkov pod naozaj len fiktívnou gesciou ministerstva je unikátom len ich počtom. Podobný projekt stroskotal v roku 2006. Podľa komentátora Športu (11.4.) treba záväznú dohodu športovej obce na niekoľkých princípoch zákona, bez ktorej aj „sebalepšia práca legislatívcov vyjde nazmar“. Platí, hoci bude ťažké ju dosiahnuť. Ešte podstatnejšia je však iná pointa.
Na prijatie kvalitného zákona o športe je nevyhnutný silný politický záujem spolu s politickým nositeľom témy, ktorý dokáže obhájiť základné myšlienky zákona, presadiť aj úpravu podľa mnohých nevýhodnú (zakotvenie pravidiel financovania, pracovnoprávny status profesionálnych športovcov), dohodnúť sa s vládnymi kolegami, najmä s ministrom financií, nepodľahnúť rôznym tlakom, ustrážiť si text vo výboroch aj pléne parlamentu. Je hýbateľom zmeny minister športu? Keďže doteraz nie je verejne známy jeho jediný zásadný výstup o zákone o športe, odpoveď je zjavná: opraty v rukách minister s rozhojdaným kreslom nemá.
Autor textu má skúsenosti s viacerými projektmi prípravy zákona o športe za ostatných 10 rokov. Intenzívne treba držať palce odborníkom, ktorí o svojej práci píšu: „Všetky osoby podieľajúce sa na projekte prípravy návrhu sa tejto oblasti venujú vo svojom voľnom čase, venujú projektu svoje poznanie a vedomosti. Za to im patrí poďakovanie, úcta a obdiv.“ Možno nastal čas, aby v záujme celkového úspechu práce na zákone o športe skoordinoval iný neúspešný prezidentský kandidát. Ten, ktorý mal podľa šéfa futbalistov veľkú podporu v regiónoch. Spolupráca im funguje. Obed je dojedený, rekonštrukcia štadiónov rozbehnutá. Politické zastrešenie jedného zákona musí byť už len drobnosťou. Dohoda športovej obce nestačí.
