Nazov spoločnosti
Spoločnosť s.r.o.
Ulica 17, 987 65  Mesto
09 / 876 54 321    0905 123 456
info@spolocnost.sk www.spolocnost.sk

Nejde o „telefónny zoznam"

(publikované v denníku Šport) Záležitosť telefónneho zoznamu futbalistov Dukly Banská Bystrica je rozsahom naozaj búrkou v nočníku, ako predvčerom napísal komentátor Športu, nie kauzou. V úplne podstatnej veci však nikto nemal jasno: nikde vo futbalových normách vraj nie je povedané, kedy môže tréner alebo riaditeľ klubu zatelefonovať hráčovi s ponukou. Omyl. Čítať treba nielen slovenské normy SFZ, ale aj medzinárodné normy FIFA. 

Pravidlá o statuse a transfere hráčov FIFA v čl.18, ods. 3, prvej vete hovoria jasne: „Klub zamýšľajúci uzavrieť kontrakt s profesionálom musí písomne informovať súčasný klub hráča pred tým, ako s ním začne rokovať.“ Iný článok týchto pravidiel 1, ods. 3, písm. a) definuje, že čl. 18 „je záväzný na národnej úrovni a musí sa bez modifikácie zahrnúť do národných pravidiel.“ Ponechajme bokom skutočnosť, že SFZ si dlhé roky nesplnil povinnosť a toto ustanovenie nezahrnul do textu slovenských noriem. Nič to nemení na skutočnosti, že takáto povinnosť už od roku 2005 vyplýva z noriem FIFA a je priamo záväzná aj pri regulácii vzťahov výlučne slovenských. Za rokovanie s hráčom možno považovať akýkoľvek kontakt smerujúci k prestupu hráča do iného klubu vrátane „oťukávania“. Iná interpretácia nemá zmysel.

 Ustanovenie má svoj význam, rešpektuje zmluvnú stabilitu hráčov s klubmi, zabraňuje lanáreniu hráčov „bez zbojníckej cti“. Kluby, vždy pripravené lanáriť pre seba, si zvyknú robiť poistky v zmluvách s vlastnými hráčmi, aby zabránili lanáriť iným. Hráči zväčša majú zmluvný zákaz rokovať s iným klubom bez vedomia materského. Na druhej strane, sú desiatky spôsobov, ako lákajúci klub môže dať hráčovi vedieť všetko potrebné bez priameho kontaktu, napríklad cez hráčskeho agenta alebo rodinného príslušníka. Iný režim platí posledných 6 mesiacov pred uplynutím hráčovej zmluvy. Vtedy hráč môže nielenže rokovať, ale aj priamo podpísať zmluvu s novým klubom. To bol presne prípad transferu Jozefa Adámika z Dukly do Spartaka, ktorý som  zastrešoval.

 V prípade Jurča Spartak postupoval voči Michalovciam korektne, čo je v slovenskom prostredí skôr výnimkou. Zástupca Trnavy sa osobne rozprával so zástupcom Michaloviec a dostal súhlas na oslovenie hráča. Chybičkou krásy bolo, že nie písomný, ale keď nie litera, aspoň duch pravidla FIFA zostal zachovaný. V Banskej Bystrici však kontaktovanie hráča na hosťovaní v Dukle pred vzájomným zápasom Spartaka s Duklou vnímajú ako „chýbajúcu základnú športovú etiku“ a ťažko im tento pocit niekto zoberie.

 Hoci na Slovensku záväzné pravidlo o vyžiadaní písomného súhlasu pred rokovaním s hráčom nedodržiava nikto, najmä v Anglicku sa berie smrteľne vážne. Pokuty v státisícoch libier padali opakovane. Ešte jedno pravidlo, ktoré sa v Anglicku dodržiava, a u nás vôbec: je zakázané hráčom a klubom rokovať s fyzickou osobou bez licencie hráčskeho agenta.