Dostávajú štátnu almužnu

Slovenský športový reprezentant je na kolenách a trápi sa na každom fronte. Okolité krajiny sa mu míľovými krokmi vzďaľujú a mnohí dokonca hovoria o vymierajúcom druhu. Dôvod? Naši borci hovoria o nedostatočnej a stále klesajúcej podpore štátu. Je to naozaj v skutočnosti tak?!

Na  porovnanie sme si preto posvietili, koľko zo štátnej kasy putuje nielen našim borcom, ale aj tým za  hranicami. Štúdiu o  tom pred vyše rokom priniesla aj Európska únia. Odborníci v nej do  poslednej „skrutky“ rozobrali jednotlivé systémy financovania športu v  krajinách EÚ. My sme sa zamerali na  dotácie z  ministerstiev, vďaka ktorým prostredníctvom zväzov vychovávame a  „živíme“ súčasných reprezentantov. Nuž, hovorí sa, koľko peňazí, toľko muziky. Ako sú teda na  tom slovenskí športovci v  porovnaní s  okolitými štátmi? Pri pohľade na  čísla je pre mnohých zázrak, že ešte nosíme z  olympiád či zo svetových šampionátov medaily. „Momentálne to napriek tomuto smutnému faktu je ešte v  našich silách, len sa obávam, že keď odíde naša generácia ako Hochšíci, Sagan, Martikán či kolegyňa Barteková, kto nás za takého stavu úspešne nahradí,“ povedala na  margo biednej podpory štátu v porovnaní s ostatnými krajinami naša strieborná olympionička v  Londýne Zuzana Štefečeková. Po  extrémy nemusíme chodiť ďaleko. Susediace Rakúsko prostredníctvom ministerstiev zo štátnej kasy dotuje ročne svojich športovcov sumou takmer vyše 500 miliónov eur, u nás je to iba  len niečo nad 30 miliónov. S  touto sumou patríme na  úplné dno a  aj po  prepočte tejto dotácie na  jedného obyvateľa ide naozaj len o omrvinky v  konkurencii krajín EÚ. „Náš športovec je už roky finančne podvyživený a s rastúcimi nákladmi možno bude niektorým z nás trčať spod trička namiesto svalov niekoľko stavcov a  rebier,“ s  dávkou sarkazmu naráža na finančnú podporu od štátu reprezentant v gymnastike  Samuel Piasecký.

Ide o likvidáciu? Biednemu stavu nášho športu mala pomôcť reforma financovania, ktorú vyhútal Jozef Tokoš a  spol. Ten istý balík sa však len inak prerozdelil a  paradoxne naň doplatili aj tí najúspešnejší. Medzi nich patria aj vodní slalomári, ktorí prišli takmer o  stotisíc eur. „Ak sa daný stav nezmení, všetka nami vynaložená námaha za posledné roky vyjde navnivoč. Treba si uvedomiť že naši konkurenti nespia. Francúzi, Nemci, Američania stavajú nové kanály a  svedomito pracujú s  mládežou,“ narážal na krátenie dotácií pre reprezentantov nášho najúspešnejšieho športu vodného slalomu manažér Richard Galovič. Práve Francúzi, ktorých Galovič spomínal, patria medzi štáty, ktoré lejú do  športu neskutočné peniaze. Ročne to vychádza na  neuveriteľnú sumu 3,2 miliardy eur. „Sťažnosti funkcionárov a  športovcov sú opodstatnené. Financie na  šport zo štátneho rozpočtu reálne klesli a  infraštruktúra pre vrcholový aj rekreačný šport je nevyhovujúca," priznal aj tvorca spomínanej reformy financovania športu na Slovensku Jozef Tokoš. Práve ona sa mala postarať o  to, aby sme aj s  malým balíkom peňazí dokázali konkurovať minimálne Európe a  držať ako-tak s  ňou krok. Športovci však tomu veľmi neveria. „Ak to takto pôjde ďalej, je to začiatok likvidácie niečoho, čo sa dlhé roky budovalo. Sme nahnevaní, že to takto s financovaním športu u nás je,“ myslia si naši štvornásobní olympijskí medailisti Peter a  Pavol Hochschornerovci, ktorí tiež čoraz citeľnejšie pociťujú biedne dotácie od štátu.