O dobrej správe v športe

(publikované v denníku Šport) Užitočnú prestrelku trénerov z podnetu SFZ o licenciách uzavriem z môjho pohľadu takto: normy treba rešpektovať, ak boli prijaté demokraticky, procesne správne v súlade so stanovami. Doplňme: ak je športová norma vecne nesprávna, treba ju rovnakým spôsobom po diskusii zmeniť. Ak je v rozpore s platným právom, treba ju zmeniť okamžite.
     Správny proces prijímania noriem a rozhodovania v športových zväzoch je súčasťou tzv. dobrej správy vecí, „good governance“ v športe. Ide o širšiu tému, ktorá je dôležitou súčasťou športovej agendy Európskej únie. Patria sem princípy ako transparentnosť, zodpovedanie sa volených orgánov členom, zahrnutie aktérov do rozhodovania, ale aj ochrana slabších.
    V SFZ v ostatných mesiacoch evidujeme azda vzorový proces prijímania nových stanov, funkčný informačný systém, kvalitnú webstránku, tlačovky naživo na internete, pôsobenie vo verejnom športovom živote. Toto všetko je fajn, ale stále málo, má ísť o samozrejmosti.
     Na druhej strane, vo vzťahu k jednotlivým skupinám aktérov vo futbale, kde sa stretávajú všakovaké záujmy, pozitívne zmeny v duchu „dobrej správy“ presadiť akosi nejde. Pozrime sa na hráčov. Ich ochrana je dlhé roky slabá. Je veľkou záhadou, prečo sa SFZ už poldruha roka jednoznačne neprihlásil k obsahu Dohody o minimálnych náležitostiach hráčskych zmlúv, podpísanej asociáciami klubov, líg, hráčov a UEFA v apríli 2012. Nuž, klubom, v slovenskej provincii zvyknutým dominovať, nevyhovovujú mnohé „európske“ normy. Napríklad požiadavka rovnakých práv hráčov aj klubov pri predčasnom ukončení zmlúv. Ak hráči nedostanú načas dve výplaty, sú podľa dlhoročnej judikatúry Komory pre riešenie sporov FIFA voľní pre celý svet. Na Slovensku? Dlhé trápenie. Čerešničkou na skazenej torte je povinnosť hráčov bez profizmluvy, ale s príjmom z futbalu vyšším ako náklady, registrovať sa po návrate zo zahraničia do dvoch rokov v materskom klube, prípadne v inom len s súhlasom materského. Toto masívne porušovanie práv hráčov sa deje za mlčania všetkých, vrátane tých, čo aspoň raz počuli o voľnom pohybe v EÚ či Bosmanovi. Zjavné rozpory s právom sa nikdy do noriem nemali dostať a ak tam už sú, treba ich odstrániť okamžite. Neobstojí argument, že treba počkať na nový komplexný transferový poriadok. Netreba. Bol som na dvoch expertných stretnutiach na SFZ na jar 2012, za poldruha roka sa nezmenilo nič...
     Ešte niečo o kluboch. Opomeňme veselé udeľovanie licencií vo futbale a najmä v ľadovom hokeji, ktoré podporujú kultúru neplatičov. V Anglicku futbalová asociácia vážne vyšetruje situácie, keď tréner či funkcionár klubu priamo osloví hráča, ktorý je viazaný zmluvou s iným klubom. Alebo ak klub rokuje o prestupe hráča s nelicenčným agentom. Slovenská realita? Aj klávesnica, na ktorej píšem tento článok, sa zadúša od smiechu...  
     Nestačí raz za rok spoluzorganizovať konferenciu. Dobrá správa v športe je aj ochota zväzu ako regulátora poctivo riešiť nepríjemnosti a dodržiavať princíp „padni, komu padni“. Len tak zväz s najlepšou správou v športe môže byť najlepším vzorom.